Rozhovory gréckych bohov

....

Dionýzos: Poplach! Kríza! Stav núdze! Došiel všetok alkohol!

Zeus: Paráda! Létó aspoň nebude nejaký čas opitá! Asi prvý raz v jej živote...

Létó: Už tri dni som žiaden alkohol nemala. Cítim sa tak... zvláštne. Nevedela som, že máš len jeden pár očí...

Zeus: Ja som zas nevedel, že ich mám viac. No vidíš, ako veľa sa toho naučíme, keď keď nebudeš piť.

Létó: Prečo všetky tie skákajúce gumové chrobáky zmizli? Čo si s nimi spravil?

Zeus: Ehm... dajme tomu, že to je dlhý a nudný príbeh. Poďme robiť niečo záživnejšie! Ničiť životy polobohom! To bude zábava!

Létó: Môžem sa zoznámiť so svojimi deťmi. Alebo poslať niekoho na výpravu... napríklad toho Petera Johnsona, či ako sa volá.

Poseidón: Retardi...som obklopený retardmi...

Hádes: Pravda, čistá pravda. *nenápadne pokukuje po Afrodite* Veľa retardovaných príbuzných.

Apollón: Ale aj veľa úžasných príbuzných. Jedného meno sa začína na "A" a končí "POLLÓN"

Hádes: Ty si zo všetkých najretardovanejší.

Apollón: Cez vietor nepočujem, čo hovoríš. Určite je to niečo tipu "Apollón si úžasný" "Ako to, že si tak krásny, Apollón?"

Hádes: Ako som povedal, retardovaná Slnečnica.

Apollón: Ó, ďakujem za pochvalu mojich vlasov.

Hádes: A ešte k tomu aj hluchý...

Apollón: Pche! Ja počujem len to, čo počuť chcem. Počuješ tú nádhernú melódiu? Takto má znieť hudba. *zmizne*

Létó: Nudím sa... svet bez alkoholu je hrozne bezfarebný. A ničím výnimočný.

Poseidón: *objaví sa späť* Urobíme si koktejlovú párty! *pozrie na výrazy bohov* Nič som nepovedal... *zmizne*

Létó: Všetko je také depresívne... žiaden smiech, žiadne chrobáky, nič...*smutne prechádza okolo bohov*

Zeus: To možno, ale teraz je to horšie ako predtým. *naďalej podáva flašku Létó* Stará dobrá vodka čaká...

Létó: Aspoň ty si stále rovnaký. Síce nemáš štyri oči, ale to nevadí, pristane ti to aj takto.

Zeus: Nie som si istý, či to brať ako kompliment alebo nie... naozaj nechceš tú vodku?

Létó: Daj ju sem. Chýbajú mi moje chrobáčiky...*vezme si vodku a vypije ju*

Zeus: Lepšie? Ak áno, nejak skúsim zohnať ďalšiu, ak chceš samozrejme.

Létó: *neprítomne sa usmeje* Aha, muchy. Oranžové! No nie sú krásne?

Zeus: *slabo sa usmeje* Stará dobrá Létó je späť... *pozrie na ostatných bohov* A vy čo tu len tak stojíte?! Do práce! Máte predsa ničiť polobohom životy!

Hádes: To dokážeš najlepšie ty... stačí, že ťa vidia a už majú pokazený celý deň.

Zeus: *zazrie na Hádesa* Podsvetnú spodinu som sem nevolal...

Hádes: Práve preto som prišiel.

Zeus: Tak ako ľahko si prišiel, tak aj odídeš. Hneď!

Hádes: Prečo by som ťa mal poslúchať?

Zeus: Lebo ja som vládca. Ja tu vládnem a nie ty! Zabudol si snáď, ako sme si to rozdelili?

Hádes: No a? Mám právo tu zostať a kašlem na teba.

Zeus: Tak ja ti to právo beriem.

Hádes: Smola. Ja tu zostávam. *sadne si na zem* V podsvetí je totiž nuda.

Zeus: Tak ti to tam trochu prikrášlim. Aby si sa nenudil. *z podsvetia sa ozve výbuch*

Hádes: Blbec. Opravy si zaplatíš sám.

Zeus: Tak na to zvysoka zabudni. Mohlo to byť aj horšie. Vybuchla len viac ako polovica paláca. Nič tažké na opravu. Aspoň budeš mať čo robiť... a teraz už konečne vypadni...

Hádes: Ľutujem, že ťa Rheia hneď po narodení nezabila. Som si však istý, že keby vedela, aký budeš neskôr urobila by to. Nenávidím ťa. *zmizne*

Zeus: A ja zas ľutujem, že ťa Kronos nepohrýzol. Prečo ťa musel hneď prehltnúť?! Jedno viem však iste, tú lenivosť si zdedil po ňom! A tiež ťa mám rád! *naštvane odíde*

Hestia: Ale sme rodina! Mali by ste sa konečne prestať hádať a...*niečo rozpráva, aj keď ju nikto nepočúva*

Áres: Prečo sa nepozabíjali navzájom? Svet je tak krutý!

Afrodita: Láska je tak krásna!

Áres: Vojna je krajšia! Všetko to utrpenie, osamotené ženy vojakov, zvuk mečov a paľby.... dokonalé.

Létó: Áres, sedí na tebe chrobák...

Áres: Kde?! *s krikom začne pobehovať pomedzi bohov* Dajte to preč!

Athéna: Nie je to pavúk, však?! Zabite to!

Áres: Ááááááá!!!! *beží oproti stene, narazí do nej hlavou a odpadne*

Létó: To sa mi asi iba zdalo...