Rozhovory gréckych bohov

Dokonalé...nie dokonalé... stále dookola

Hádes: *je v podsvetí a všade hľadá svoju prilbicu temnoty* Kde som ju sakra dal? Veď ešte včera bola na kuchynskom stole...*mrmle si sám pre seba*

Apollón: *objaví sa pár centimetrov ďalej od Hádesa* Samomluva je vážna vec...

Hádes: Ty nemáš moc čo hovoriť, Slne...*zakopne o Apollónovu nohu a spadne na zem* Kašlem na to!

Apollón: *pomôže Hádesovi späť na nohy* Hm... po kom si len tú lemravosť zdedil? Žeby bol Kronos lemra? *zasmeje sa*

Hádes: Predstav si Krona, chystajúceho sa zabiť Percyho... ktorý zakopne o vlastnú nohu a spadne. Ináč, Apollón. Keď už si tu...*zamračí sa* Čo to bolo? Počul si to tiež? *niekam odbehne*

*po chvíľke pobehovania po podsvetí Hádes usúdi, že nič zvláštne sa v podsvetí nedeje a vráti sa do miestnosti kde bol Apollón, ktorý tam už nie je* *premiestni sa na Olymp*

~OLYMP~

Apollón: *má slnečné okuliare, je obklopený skoro všetkými bohmi a niečo im horlivo vysvetľuje*

Hádes: *prebehne pomedzi bohov k Apollónovi a objíme ho* Slnečnica! Mohol si aspoň povedať, že ideš na Olymp, nie len tak odísť!

Apollón: *odtiahne sa od Hádesa, odstúpi od neho o dva kroky a divne sa naňho pozrie* Ehm... o čo ide?

Hádes: O nič, ja len že keď len tak odídeš z podsvetia bez toho aby si mi to povedal je to divné.  Myslel som, že ma počkáš a keď tak pôjdeme na Olymp spolu, ale to nevadí.

Apollón: Už som to raz hovoril ostatným, ale vysvetlím to aj tebe. Posledné dva týždne som mal neodkladné záležitosti na druhej strane smrteľníckeho sveta. Nechcel som, aby ma niekto vyrušoval, lebo to bolo VÉĽMI dôležité. Preto som ešte mesiac pred mojím odchodom študoval knihy Hekaté. Naučil som sa, ako vytvoriť svoj klon, ktorý je hmotný a koná ako chce, ale stále trochu ako originál. Takže netuším, čo sa tu dialo...

Hádes: Čože? To ste sa tu snáď všetci dohodli? Prečo sa tak tvárite? *pozrie na ostatných bohov* A čo to námestie, to s tým chrobákom? Výlet na bicykloch-tam si predsa musel byť ty, Apollón. Toto nie je vtipné! Vymyslel to Hermés? On má rád tento typ "humoru"

Apollón: *luskne prstami a vedľa neho sa objaví jeho klon, ktorý po chvíli zmizne* Ako vidíš, pravda to je...

Hádes: Ale... Létó...Zeus...Hestia... povedzte mi, že toto nie je pravda. *zúfalo pozrie na Létó* Prosím! Dobre... čisto teoreticky...keby to naozaj bol tvoj klon...kedy naposledy si tu bol naozaj ty?

Apollón: Myslím, že to bol rozvod Dia... *premýšľa* možno potom som tu ešte chvíľu bol... ťažko povedať. Stalo sa niečo dôležité?

Hádes: Stalo sa toho až príliš veľa...ale to pre teba vlastne nie je podstatné. Všetko to bola len sprostá ilúzia...ako som si len mohol myslieť, že ty...to je jedno. *zmizne*