kapitola sedem celá jeden

721 71 23
                                    

Héra: *sedí v kaviarni, pije čaj a nadáva*

Áres: *leští si meč a škerí sa na Héru*

Létó: *opitá vbehne do Diovej izby* Obrovské vyprážané žirafy sú všade!

Zeus: *ignoruje Létó a pretočí stranu na knihe ktorú práve číta*

Létó: *začne sa hrať na muchu* BZZZZZZ! *odbehne preč*

Zeus: *vstane z postele, vyjde z jeho izby, oprie sa o rám dverí a sleduje Létó tancujúcu po chodbe*

Létó: ... tralalala, Olymp zničili muchotrávky, tra la la lalá!

Apollón: *vybehne zo svojej izby s lýrou v ruke a začne hrať do rytmu spevu Létó*

Artemis: *vybehne z izby* Do riti, šibe vám? Sú tri hodiny ráno! Prečo nikto nespí?

Apollón: *podá Artemis ukulele* pridaj sa.

Artemis: Čo to je za mučiaci nástroj? *hodí ukulele na zem, odíde do svojej izby a tresne dverami*

Apollón: *dáva umelé dýchanie ukulele*

Persefona: *objaví sa na Olympe* Čo to je za rámus? Znie to ako keby ste tu založili kapelu ovadov a počuť to až do podsvetia!

Apollón: *zapína perverzné myslenie* Vyrušuje vás to hádam pri vašej obľúbenej činnosti s Hádesíkom?

Persefona: Lepšie ako bozkávať sa na verejnosti s hudobnými nástrojmi a písať na steny verejných záchodov a smrteľníckych pamätihodností svoje telefónne číslo a srdiečka!

Apollón: *nahodí divný prízvuk* Moja milá...nemám chuť sa hádať len....*šepká* včera vás bolo dosť počuť. Mňau! *utečie do izby*

Persefona: Včera som bola na Olympe na porade, ty múdry!

Apollón: Ale večer si odišla!

Persefona: Máš snáď halucinácie? Tá porada večer práve začala.

Apollón: Nemôžem za to že pojem večer chápeš inak ako ja...

Dionýzos: Dáte si víno?

Apollón; Už to tu nevydržím. Ste len banda bláznov! *zmizne a objaví sa v parku v New Yorku, sadne si na jednu z lavičiek a pozoruje prírodu*

Nejaká smrteľníčka: Smiem si prisadnúť?

Apollón: Kľudne. *ďalej hľadí na krajinu a premýšla o tom aká je Persefona retardovaná*

Smrteľníčka: Som Enielee. A vy?

Apollón: Ja som Apollón. A nevykaj mi cítim sa potom príliš starý.

Enielee: To je... hm... zvláštne meno.

Apollón: Rodičia sú hlupáci. Nič lepšie im zrejme nenapadlo.

Enielee: Ja som rodičov nikdy nepoznala.

Apollón: To je mi ľúto...Enielee je tiež pekné meno *Apollónovsky sa usmeje*

Enielee: Krásne sa usmievaš.

Apollón: Ja viem *usmeje sa zas*

Enielee: *pozrie na akúsi historickú budovu oproti nim* Nechápem akí blbci píšu svoje telefónne čísla pamiatky...

Apollón: *prižmúri oči a všimne si tam svoje telefónne číslo* Ehm....

Enielee: To isté číslo je asi na všetkých  budovách!

Apollón: *mrmle si popod nos* vážne som nemal byť toľko tých energetických nápojov.

Persefona: *objaví sa pred nimi* Ja som to hovorila!

Rozhovory gréckych bohovDonde viven las historias. Descúbrelo ahora