*bohovia sa schádzajú pri kaviarni s neznámym názvom*
Apollón: *stále sa tvári zhrozene a ignoruje ostatných*
Iris: Čo bolo také súrne že sme hneď všetci museli bežať sem? To snáď zase zdražili kávu?
Apollón: J-ja som videl b-budúcnosť.
Iris: Uhm, ale to sa ti stáva často, nie?
Apollón: Áno, ale vačšinou bývajú dobré...ako pre mňa...*pri spomienke na jednu sa uchechtne* Späť k veci. Videl som matku.
Iris: Ešte niečo nové?
Apollón: H-Héra ju zabije...
Iris: Eh... uhm... eh... jups?
Artemis: NIE! To nemôže!
Apollo: Ešte je čas. Na stene boli hodiny. Bola polnoc. A videl som aj kalendár. Stane sa to zajtra.
Hádes: Teda túto noc presne o polnoci, vlastne zajtra alebo tú noc po tejto o polnoci? Som z toho mimo.
Apollón: Polnoc po tejto polnoci. Takže máme presne deň a desať hodín.
Zeus: Vďaka za info. Áres? Tešíš sa na zabíjačku hovädzieho dobytka?
Áres: Som šťastím celý bez seba...potrebujeme plán. Athéna?
Athéna: Ty vieš čo znamená slovo plán? Odkedy? Gratulujem, tvoja slovná zásoba sa už začína približovať k štandardom doby kamennej!
Áres: *mrmle si popod nos* ja tú ženskú nenávidím..veľmi rád *omylom začne hovoriť nahlas* by som jej vykrútil krk..*uvedomí si že ho všetci počuli* V žiadnom prípade nemyslím Athénu *nevinný výraz*
Athéna: Veď počkaj keď ti vybavím nejakú smrteľnícku školu...
Áres: *mrmle si popod nos* veď počkaj keď ti ten krk vykrútim naozaj
Hestia: Prestaňte sa hádať! Apollón, vynechal si základnú informáciu... Kde sa to všetko má odohrať?
Apollón: To je na tom to najhoršie...
Hestia: No...?
Apollón: *hystericky sa rozplače* v mojom autobuse.
Hádes: To máš problém. Z sedačiek ichor nejde dole. Nepomôže ani Wanish.
Apollo: Presne. To je na tom najhoršie *stále plače*
Hestia: Bohovia, teda my! Stále vynechávaš to dôležité! Kde ten autobus presne bude?
Apollo: Vo vzduchu. Nad Londýnom...
Hádes: Nemám rád výšky...
Apollón: Ja nemám rád ichor na sedačke môjho autobusu..
Persefona: Neboj... Mám čistiaci prostriedok s ktorým to zíde... Snáď.
Apollo: Tak fajn...Ako sa chceme dostať do Londýna za tak krátky čas?
Hádes: Pripravení na cestovanie tieňmi?
Apollón: Tak to teda v žiadnom prípade!
Hádes: Prečo? Bojíš sa snáď?
Apollón: Všade je tma...a tie hlasy...a žiadne slnko!
Hádes: Je to najrýchlejší spôsob. Samozrejme, mohli by ste sa premiestniť normálne, ale to by vás obralo o energiu ktorú budeme potrebovať.
Apollón: A-Ale tma...*začína byť nervózny a pohupuje sa zo strany na stranu*
*bohovia sa chytia za ruky, Artemis zhrabne Apollóna a Hádes ich premiestni tieňmi až do Londýna*
Apollón: *leží na zemi a hrá mŕtveho chrobáka*
Artemis: Už nikdy viac! Ale...jů, Londýn! Poďme na čaj!
Apollón: Žiadne slnko! Je zamračené...svet je tak krutý!
Dionýzos: Máme dosť času na premýšľanie. Myslíte, že Héra pripravila nejakú pascu?
Poseidón: Na to je až príliš blbá...možno tam budú nejaké jej kravy.
Dionýzos: V tom prípade by to malo byť ľahké. Ona je sama, čiže tam stačí poslať Dia, proti tomu ona nemá šancu.
Hermés: Nezdvíhaj mu ego ešte viac!
Dionýzos: ...Poseidóna?
Poseidón: Ja si dám radšej koktejl *zmizne*
Dionýzos: Tak teda naozaj Zeus? Ale nechaj Héru ešte nažive... Každý jej chce dať aspoň raz facku. Ja už pekne dlho.
Zeus: Tak fajn...ale pôjdem neskôr. Aj tak určite nebude celý deň nad Londýnom. Možno sem prídu len večer...Tak si dajte teda rozchod *zmizne*
Persefona: *šepká Artemis* Ale Apollónovi nehovor že som si ten čistiaci prostriedok vymyslela...
Artemis: *šepká späť* To bude psina keď to zistí *zákerný úsmev*
Enielee: To ti naozaj tak vadí že je zamračené? A vstaň z tej zeme prosím, vyzerá to ako by si mal epileptický záchvat.
Apollón: *postaví sa späť na nohy* Samozrejme. Chceš niekam ísť?
Enielee: Niekde kde predávajú čaj.
Apollón: Také niečo poznám! Hurá ide sa! *odíde s Enielee do jednej kaviarne*
Artemis: Chýba mi Apollón... Nemyslím tohto. Toho smrteľníka...
Afrodita: Mňau!
Artemis: Hej, vďaka za rozumnú radu... Myslíš že by som ho mala niekedy navštíviť? Ja viem, že je to proti mojím vlastným zásadám, ale...
Afrodita: Prepáč, ale musela som na chvíľu zaskočiť tvojho brata...A samozrejme že áno. Je to také nádherné *priblblo sa usmieva*
Artemis: *usmeje sa a zmizne*
~V KAVIARNI~
Apollón+Enielee: *sadnú si k jednému stolu v kaviarni a hľadia si do očí*
Enielee: Hej...Je tu pekne...
Čašník: *príde k ich stolu* Čo si dáte?
Enielee: *prestane zízať na Apollóna* Jeden slnečný autobus... Čo to táram... mäsiarky... teda, cvrčky!... eeeh, dvakrát čaj s chrobá-cukrom, prosím!
Čašník: *pomaly a zdesene cúva preč*
Dobre, ja viem že tento príbeh je jedna veľká nedomyslená hatlanina (lesíky a jaskyne v Paríži, ehm ehm) ale no, berte to tak že celý tento nápad vznikol cez hodinu občianskej, keď sme si s Clary cez lavicu posielali zdrapy papiera... potom sme sa dohodli, že to skúsime dať na wattpad. Z tých zdrapov papiera vznikla prvá a druhá kapitola.😂 Ale no čo, keď tak sa môžete zasmiať na tom, ako je to extrémne nedomyslené a nerealistické... Veď aj tak to bolo písané najskôr len pre radosť autoriek, neskôr pre pobavenie tých čo to čítajú.
Ďakujeme za všetky komentáre, vote, a aj za to že to vôbec čítate, máme z toho naozaj obrovskú radosť.:3
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Rozhovory gréckych bohov
Hayran KurguBohovia-nesmrteľné bytosti s neobmedzenou mocou, ktoré vládnu celému svetu? Možno. ...teda, až dokým sa raz nepotknú a nespadnú z Olympu. ...alebo kým sa neotrávia Hestiinými výtvormi, ktoré nazýva jedlom.
