Rozhovory gréckych bohov

Cvrčky... sú všade

Létó: *drží v rukách mobil a pozerá na displej* Messe... messs... messsss... eeenger? Súvisí to s muchami?

Apollón: Tak si môžeš písať s priateľmi. Pozri. *ukáže jej svoj mobil* Teraz ti napíšem. *napíše 'ahoj' pošle to Létó*

Létó: *odpíše 'fascinújuce'* Wow! To je super! Môžem si písať so sestrou! Počkať, tá je mŕtva. Tak nič.

Apollón: V podsvetí je wifi... teda aspoň myslím...

Hádes: To nie je verejná free wifi! Má heslo! Ako to, že všetci to heslo vedia? Pokiaľ viem, heslo by malo vedieť len Elýzium, tak ako je možné, že duše z trestných polí si píšu s obludami z Tartaru?!

Hermés: *ide okolo Hádesa a nevinne si popiskuje* Netuším o čom hovoríš...

Hádes: *zazrie na Hermésa* A ja už som podozrieval Slnečnicu.

Hermés: Ale ja som sa nepriznal! A nikdy to neurobím! *so zákerným úsmevom zmizne*

Létó: Prečo to vydáva zvuky?! Aaaaa! *odhodí mobil ďaleko od seba a ujde*

Afrodita: Pridám ju na svoju listinu extrémne blbých.... Aténa tam už je päťkrát...

Enielee: *objaví sa vedľa Létó* Už viem, kto je tá Apollónova... nová láska! Apollón! Ako mi to vysvetlíš?!

Apollón: Ťažko povedať...možem ti to povedať básnicky:
Ako má blízko láska k nenávisti,
raz neskoro, raz privčas človek zistí.
Zaskvela sa láska skvelá!
Milujem najväčšieho nepriateľa.

Enielee: Ale veď ja som krajšia! A zábavnejšia! A milšia! A...*je červená od hnevu*

Apollón: Pche! Keď tú osobu s tebou porovnám, zas len ona vynikne. Najväčšie krásavice ukážte mi- vrátia môj pohľad k tej osobe a budú asi len poznámkami pod čiarou jej krásy.

Enielee: Krása?! Aká krása, pre všetkých Asgardských bohov?! Ale veď...*od zlosti je fialová*

Apollón: Len žiarliš. Ľudia vedia byť zlí a žiarliví. Neberiem si to osobne. Nehovorí to nič o mne, ale veľa o tebe.

Enielee: *je taká naštvaná, až vybuchne... áno, doslova vybuchne*

Apollón: Viedol si si dobre, Apollón. Gratulujem.
Ja viem, som úžasný.
Veď to vedia úplne všetci. Si ten najlepší boh na svete!

Persefona: Aj tak bola poslednou dobou hrozne otravná... detí mám ešte dosť...*mávne nad tým rukou a zmizne*

Afrodita: Ale ja som ich shippovala...čo to hovorím? NATHAPOLLO!!!!

Hádes: No... Wow. Ono to rachlo!

Apollón: *poskakuje po Olympe a spieva niečo o tom, že je konečne voľný*

Hádes: Nebuď si tým taký istý! Ešte stále máš svojho chrobáka!

Apollón: *zazrie* Tá pesnička mohla byť hitom tohto leta...

Létó: *začne strašne falošne spievať o niečom fascinujúcom*

Apollón: Moje uši! *vála sa po zemi ako keby mal epileptický záchvat (a možno ho aj má) *

Afrodita: Létó! Preukážeš mi tú láskavosť a sklapneš, aspoň na päť minút, prosím?

Aténa: To je nemožné! Podľa mojich výpočtov...*hovorí niečo čomu nechápe žiaden boh alebo bohyňa*

Afrodita: Ty si nemožná!

Apollón: Poďme niekam na výlet. Veď je krásny deň!

Hádes: Hej... slnko svieti do ksichtu a snaží sa usmažiť všetko živé.

Apollón: *pretočí očami* Čo takto bicykle? Už sme dávno nemali nejaký rodinný výlet...

Hestia: Rodinný výlet! *vedľa nej sa objaví veľa bicyklov rôznych farieb, určených konkrétnym bohom* Ide saaa?

Aténa: Ak si nemôžem zobrať knihy, nejdem!

Hestia: Môžeš. Ale za jazdy sa čítať nebude! Potom si môžeme urobiť piknik...Alebo rovno stanovať, čo vy na to?

Zeus: Zabite ma niekto!

Hestia: Môžeš si zobrať notebook, Zeus.

Zeus: *zoberie si notebook* Ide sa!

Hestia: *premiestni sa aj s ostatnými bohmi, bicyklami a batohmi na nejakú cyklotrasu pri lese* Stany už  sú na mieste. Všetci za mnou! *nasadne na bicykel*

Apollón: Ale ja som to nemyslel vážne! Ja nechcem bicyklovať!

Hádes: *smutne pozerá na svoju tógu* Ako mám ja bicyklovať? *vezme bicykel a ide popri ňom, no zakopne a spadne* Sakra! *leží na zemi a simuluje*

Apollón: *napodobňuje zvuk sanitky, pribehne k Hádesovi a kopne doňho* Simulant jeden....

Hádes: Toto si si mohol odpustiť! Mimochodom, ušli nám.

Apollón: *kopne doňho znovu* Napĺňa ma to šťastím...
Môžme sa premiestniť na miesto a budeme sa tváriť, že sme ich predbehli...čo ty na to?

Hádes: Súhlas! A... kde sa vlastne máme premiestniť?

Apollón: Sú tam moje slnečné okuliare....tie vycítim všade! Je to pri jazere! *zmizne*

Hádes: Kde je jazero?! *zmizne tiež, premiestni sa priamo doprostred jazera*

Apollón: *so záchvatom smiechu pripláva k Hádesovi* Idiot!

Hádes: Ja plávať viem! *dopláva k brehu* Nenávidím jazerá...

Apollón: *premiestni sa k Hádesovi* Už idú! A my sme mokrí....to bude vyzerať divne...

Hádes: Čau slimáci! *skryje sa do najbližšieho stanu*

Apollón: I-D-I-O-T!

Zeus: *odíde niekam so svojím notebookom*

Hádes: *výjde v čiernom tričku aj čiernych džínsoch* Smrteľnícke oblečenie je nanič!

Apollón: *odfotí si Hádesa na mobil* To si dám na pozadie!

Hádes: Nenávidím túto idiotskú Slnečnicu! Nenávidím! *odíde čo najďalej od Apollóna*

Apollón: Aj ja ťa mám rád! *zmizne a objaví sa prezlečený*

Létó: *opäť si niečo spieva, tentokrát o zvädnutých slnečniciach*

Apollón: Slnečnice sú v tom nevinne... *odíde najďalej od Hádesa*

Takmer všetci bohovia: LÉTÓ, SKLAPNI!

Aténa: Ja som hovorila, že sa to nedá.... totiž, *začne znovu hovoriť niečo nezrozumiteľne rýchlo*

Létó: *prestane spievať a začne si niečo mrmlať sama pre seba v podivnom jazyku*

Aténa: *odpovie jej v tom jazyku*

Demeter: *sleduje dianie okolo nej a pritom vyžiera cereálie*

Létó: *začne si sama pre seba hovoriť akési divné zrejme mená*

Hermés: Prečo mám taký pocit, že vymenúváva mená všetkých svojich detí? V mojom zrube ich už je toľko, že moje deti nemajú kde spať. Už sa k nim konečne prihlás!

Létó: Práve to robím! Amelameleame, Bzzzz, Fly, Whiske, Rum, Lalalelaname...*hovorí ďalšie mená*

Hermés: Už buď ticho a začni konať. Daj im postaviť zrub alebo niečo také....radšej aspoň päť zrubov...

Létó: Už sa stalo! Teraz stávajú desiaty.

Hermés: Bolo na čase....