Just Friends (Sparkling Notions 1)

Birthday (5 years later), časť 1.

,,Všetkooooo najlepšieeeeeee." kričali na mňa zo všetkých strán. Bol to totálny chaos. Všade, kam som sa otočila, boli škeriace sa tváre (okrem toho som polku z nich ani nepoznala), ktoré mali na hlavách smiešne malé špicaté narodeninové klobúky. Neviem prečo, ale cítila som sa čudne.
Cíti sa čudne mladé, 20 rokov oslavujúce dievča, milujúce všetky topánky na opätkoch, červenú farbu, svojich 'friends', knihy a svoju prácu úspešnej podnikateľky??? Odpoveď?? Úprimne???
Samozrejme! A viete prečo?? Pretože aj keď mám more červených vecí, plnú skriňu topánok od výmyslu sveta, najlepších kamošov na svete a milujúcu rodinu, stále je tu dosť vecí, ktoré NEMÁM...Chápete?? Nemám VLASTNÝ BYT (stále bývam s rodičmi), nemám FRAJERA, nemám ŽIADNE KOZY (no dobre mám, ale mohli byť rozhodne väčšie), nemám FOTOGENICKÝ KSICHT (vážne nemám) a....
Viete čo?? Keby vám mám vymenovať všetko čo nemám, sme tu dozajtra...

,,Alice?!" z myšlienok ma vytrhol známy hlas.
,,Ou, ach, no.. tak ďakujem." pokúsila som sa o úsmev. Aj keď si myslím, že som skôr vyzerala ako škeriaca sa tekvica.
,,A teraz darčekyyyyyyy." OCH-MÔJ-BOŽE! Neznášam, keď sa mama správa ako trojročná. HALÓ??!! Zobuďte sa už! Ani si neviete predstaviť ako trápne sa cítim....
A tak mi všetci začali strkať do rúk darčeky (samozrejme všetky pekne v krabičke s farebnými mašličkami, preto to ešte viac budilo dojem, že vyzerám ako vianočný stromček).
,,Ďakujem pekne...Viete čo? Idem si ich zaniesť do izby." aby som odtiaľto mohla vypadnúť čo najskôr!
,,No a my si zatiaľ dáme tortu!" počula som ešte hovoriť mamu.

Keď som konečne všetky darčeky vysypala na posteľ, pozrela som sa do zrkadla.
Mala som vlasy vyčesané dohora,kvetinové minišaty na prsia a topánky na platforme ladiace so šatami. Na ušiach mi viseli dlhé biele náušnice.
Nepripadala som si nijako úžasne, no väčšina si po takom dlhom čase zvykne. Pokiaľ sa však nevolá Alice Roseová. Nikdy som si nezvykla na to, ako vyzerám. Vždy som túžila byť niekým iným, aj keď ľudia okolo mňa si to nemysleli....

,,Fajn, Alice, nečum na seba.Neprospieva ti to." povedala som si, vyšla z izby, zavrela dvere a zišla dole do kuchyne. Nikto tam však už nebol. Konečne!
,,Kto-to-bol?" vybafla som hneď na mamu. Určite to bol jej nápad.
,,Kto, kto..Susedia..Kolegovia.."
,,No fajn, ale čo majú so mnou??" Nič. Ticho. Nechcela to povedať. Tak som to povedala ja. ,,Nič však? Chcela si len zakryť to, že všetci na mňa zabudli..."
,,Ale Alice. Dobre vieš, že to tak nie je..." zagánila na mňa.
,,Ale mami... a ty zas dobre vieš, že pravdu mám ja." a s tým som vyšla z kuchyne. V izbe som sa zamkla.Nebudem na to myslieť. Nebudem na to myslieť. Nebudem. Nebudem. Fúú.Nádych-výdych. OK. Som v pohode.NIE SOM! Čo si to namýšľam? Mám predsa narodeniny. Mám 20! A všetci na mňa zabudli...Juliet - moje dvojča (nie ozajstné, ale boli sme si v mnohom veľmi podobné). Suzan a Jessie - ďalšie 2 super kamošky, sa na mňa vykašľali. A Will... no dobre tomu sa nečudujem, ten by si zabudol aj vlastnú hlavu. Jacob - môj najlepší kamoš odkedy je Kile preč... ten ani nezavolal...Argggg. Cítim sa mizerne. A to doslova a do písmena... Nemôžem sa hodiť ani na posteľ, lebo je zahádzaná darčekmi od cudzích ľudí.To je mi ale život! Fakt krása...

Vtom mi zazvonil mobil. Že by predsa??.........
,,Nemám záujem." zrúkla som a zrušila. Debilné reklamy! Akoby ich nebolo dosť v telke! Koho zaujímajú stupídne bavlnené ponožky!!! Mňa teda NIE!
Ďalšie zvonenie. Celá červená od hnevu som telefón zdvihla. Poviem vám, ani Santov kabát nebol červenší než ja teraz.
,,Nemám záujem o nijaké hovadiny!!" začala som zhurta.
,,Ali, si to ty??"
OU... ,,Ehm.Kto volá?"
,,No predsa my všetci....Všetkooooooooo najlepšieeeeeeee..."
,,Jé, vy ste nezabudli." usmievala som sa ako idiot.
,,Isteže nie! Na teba? Nikdy!!!"
,,To rada počujem." zasmiala som sa.
,,Hej nechceš ísť do klubu? Bude diska. Dnes. O deviatej. Aspoň oslávime tú tvoju 20 ako sa patrí.." ,,Jasné!"
,,Okej, tak o pol ťa čakáme pred domom..Ó, a zober si niečo sexy.Nikdy nevieš aký úlovok môžeš chytiť."
Zasmiala som a zložila šťastná, že nakoniec všetko dobre dopadlo.

Tak fajn, ešte mám cca 2 hoďky.Zapla som si teda mp3-ku, dala si do uší slúchadlá a ponorila sa do sveta hudby.....