Just Friends (Sparkling Notions 1)

The way to job, časť 41.

Cestou do práce sme boli obaja nezvyčajne ticho, a tak som si hľadela pod nohy a počítala kroky, aby som sa niečím zamestnala. Keď som narátala 100 krokov, začala som počítať ľudí idúcich okolo, potom autá... až sa mi všetky čísla v hlave plietli. Našťastie sme však už zabáčali na ulicu, kde stála naša firma.

Začala som sa nezmyselne upravovať a uhladzovať. Mattovi asi došli nervy, a tak sa na mňa obrátil. ,,Čo si taká nervózna?"
Začala som si hrýzť peru a bola som ticho.
,,Aha, už chápem." zasmial sa. Očividne sa mu už vrátila dobrá nálada. ,,Bojíš sa, že na niečo prídu."
,,A nemala by som?"
,,Nie, nemala. Nemáš na to žiaden dôvod." ubezpečoval ma.
,,Šéfovia by si nemali začínať so svojimi zamestnancami. Ak na to prídu..." hryzla som si do pery tak silno, až mi po nej začala tiecť krv.
,,Na nič neprídu. To je jedna z vecí, v ktorých som dobrý - zahladzovanie stôp."
,,Ja neviem. Tú prácu mám fakt rada a..."
Matt zastal, chytil ma za plecia a postavil ku sebe čelom. ,,Pozri, Alice, nie som tu nový. Viem, čo môžem, kedy to môžem, ako aj s kým a čo nie. Ver mi. Nič zlé sa nestane."

Nemôžem povedať, že by ma to ktovieako upokojilo, ale sklapla som a znova sme vykročili.

Po chvíli, ale na mňa znova doľahla neistota. ,,Nemal by si ísť prvý a ja až chvíľu po tebe? Bude to menej nápadné..."
,,Keď chceš, aby to bolo nenápadné, musí to byť nápadné. To som sa naučil. Tak poď už, prídeme neskoro." pridal do kroku.
Ja som však stála na mieste, akoby som tam zakorenila. Vzdychol si, vrátil sa, chytil ma za rameno a ťahal za sebou. Pustil ma až, keď si bol istý, že pôjdem za ním.
,,Všetci si budú myslieť, že sme sa stretli pri vchode. To sa stáva nie?"
,,Áno. Stáva.." privolila som neochotne.
,,No tak." pokýval hlavou, akože on to vravel už od začiatku. Viem, že som zbytočne hysterčila, ale som proste taká.

Keď sme prišli pred budovu, kde obaja pracujeme, ešte raz som si uhladila vlasy aj oblečenie. Matt sa zo srdca zasmial a zastrčil mi vlasy za ucho.
,,Hádam si nemyslíš, že uvidia aj to, že si bola u mňa."
Sklopila som zrak, pretože mi to fakt napadlo. Bolo mi jasné, že to zistil, pretože sa znova rozosmial.
,,Alice, nebuď ako malá. Nemáš to predsa napísané na čele." hravo do mňa šťuchol a potom vo vzduchu naznačil štvorec a akože písal 'Alice spala v šéfovej posteli.'
Keď zbadal môj pohľad, pokrútil hlavou a otvoril mi dvere ako pravý gentleman.

,,Dnes tuším sršíš humorom." podotkla som pošepky, keď som prechádzala popri ňom.

Chúďa Alice :D Matt jej to dal pekne vyžrať xD.
Čo z toho vyplýva? Nebuďte strachopudi, lebo sa vám vysmejú ;) :D