Just Friends (Sparkling Notions 1)

Questions, questions and questions, časť 25.

Zbledla som a s trasúcimi sa rukami som mobil uložila späť do kabelky. Musela som vyzerať belšie ako krieda. A o tom, že ani babkám sa tak netrasú ruky, radšej ani hovoriť nebudem.
,,Čo je?" spýtal sa Kile zmätene, keď mi pozrel do tváre.
,,Nič...ja...už pôjdem." dala som mu letmý bozk na líce a rýchlym krokom prešla do domu.

Zdalo sa mi, že mi chrbát celý horí. Alebo som si to možno iba nahovárala, keďže som vedela, že sa Kile za mnou pozerà.

Vydýchla som si až vo svojej izbe. Kabelku som hodila na posteľ a zviezla sa na zem. Hlavu som si skryla do dlaní a prstami si masírovala spánky. Chcelo sa mi kričať. Nie preto, že by ma moje zistenie, ktoré navyše nemusí byť pravdivé, prekvapilo. Vedela som, že Matt je schopný všetkého, aby dostal to, čo chce. Iba som si myslela, že ma aj nejaké morálne hranice. Že chàpe, že moje súkromie je iba moje a nie aj jeho....

Alebo som si to aspoň chcela myslieť. Chcela som veriť, že pod tou tvrdou škrupinou a prísnou, neľútostnou maskou sa skrýva milý mladý muž, ktorý iba potrebuje do svojho života dostať trochu lásky. Vážne som chcela. Ale nemohlo sa mi to podariť, pokiaľ to nebude chcieť aj on. A to sa zrejme nestane, pretože sa bude chcieť hrať na drsňáka.

Vzchop sa Roseová! Nemysli hneď na to najhoršie! Možno to bola iba náhoda alebo si to chceš uľahčiť, pretože je oveľa ľahšie nenávidieť ako milovať....

Zamrmlala som niečo ako 'fajn' a postavila sa zo zeme. Prezliekla som sa do pyžama a vkĺzla do posteľe. Prikrývka bola studená, mama zasa isto vetrala, a tak mi chvílu trvalo, kým som ju zahriala teplom vlastného tela.

Zajtra sa ho na to proste opýtaš a uvidíš.....
,,Opýtam." šepla som a zívla. Zatvorila som oči a dúfala, že sa mi dostane aspoň trochu spánku, kým budem musieť ísť do práce. Ešte než som zaspala, v kútiku mysle sa mi ozval tichý hlások, ktorý ma znova znepokojil. Náhody predsa neexistujú....

********

,,Cŕn! Cŕn! Crrrrrrrrrn!" zvonil budík.
Ospalo som šmátrala po mobile na nočnom stolíku, no nahmatala som akurát ceruzku, ktorá tam ani nemala čo robiť. Pretrela som si oči a posadila sa. Mobil tam nebol, za to zvonil čoraz otravnejšie. Kým som si spomenula, že som ho včera nechala v kabelke, vypol sa sám. Super.

Pretiahla som si kosti a vyhupla z posteľe. Bola som unavená, ale čo som mala robiť? Nemohla som len tak neprísť do práce a na druhý deň prísť za Mattom a povedať: ,,Prepáč, ale bola som unavenà, lebo som sa nevyspala kvôli tomu, že mi kamarátka večer rozprávala hororový príbeh." .... Akurát by ma vysmial. A okrem toho, chcela som poznať odpovede na otázky. Aj na tú poslednú. Bola som pevne odhodlaná, aj keď s kruhmi pod očami, že ich z neho vytiahnem.

Presunula som sa ku skrini. Zašmátrala som v nej a hodila na posteľ bledomodré džíny a čierne tričko s véčkovým výstrihom. Z bielizníka som si vytiahla spodné prádlo a následne sa obliekla. Napadlo mi, že by to chcelo trochu oživiť, a tak som outfit doladil náhrdelníkom s masívnym príveskom kobry a kruhovými náušnicami.

Vychystaná som zbehla dole do, ako sa ukázalo, prázdnej kuchyne. Žalúzie už boli vytiahnuté hore, čo znamenalo, že je buď jeden z rodičov v práci alebo obaja. Dala som variť vodu na kávu a pokiaľ sa varila, hľadeľa som von oblokom. Už bolo vidno, že sa pomaly blíži jeseň. Listy už začali strácať svoje šaty, ktoré stihli už aj zmeniť farbu zo zelenej, na hnedú, žltú alebo jemne červenú. Akurát ihličnaté stromy boli ešte stále také, ako pred mesiacom.

Voda začala syčať, a tak som sa obrátila od okna. Vypla som kanvicu z elektriky a zaliala kávu, ktorú som si predtým nachystala. Hladná som nebola, a tak bola mojimi raňajkami iba tá káva.
Keď som ju vypila, šla som sa do kúpeľne trochu upraviť. Umyla som si zuby, prečesala si vlasy kefou a zviazala si ich do chvosta. Vlasy som už mala upravené, a tak som si iba naniesla špirálu na riasy, pery si prešla balzamom a zliezla po schodoch zase dolu. Vkĺzla som do tmavomodrých lodičiek, obliekla si čierny kabát a s kabelkou v ruke som sa vybrala do práce...