Just Friends (Sparkling Notions 1)

No more cry!, časť 65.

Dusila som sa plačom. Kašlala som a snažila sa poriadne nadýchnuť alebo aspoň zastaviť tie hlúpe slzy, ale nešlo to. Akoby žiaľ vyvieral z hĺbky mojej duše a nechystal sa skončiť, kým sa celý neminie.

Už som toho mala dosť. Bola som unavená, zmätená, ranená a bolo mi zle. Najradšej by som skončila s týmto prekliatym životom. Prečo sa hovorí, že život nám toho naloží iba toľko, koľko zvládneme, keď to nie je pravda? Nezvládam to. Totálne som pohorela. Mohla som si predsa vybrať iba jedného z nich. Ale nie, ja som chcela všetkých.
Prečo nepremýšľaš dopredu, Alice?

Pretože si hlúpa! nadávala som si v duchu a vedela, že si to zaslúžim. Keby som sa predsa rozhodla inak, mohla som byť šťastná. Mohla som mať po svojom boku jedného muža, ktorý by so mnou ostal celý život. Ale čo by mi to pomohlo? Všetci traja ma milovali. Nechali by ma ísť?

Z akejkoľvek perspektívy som sa na to pozerala, stále mi vychádzal jediný výsledok. Nenechali by ma ísť. Tak isto, akoby som ja nenechala ísť ich. Vedela som, že je to chyba. Obrovská chyba. A preto som ju musela napraviť. Hneď.

Ibaže keď som si na to spomenula, rozplakala som sa ešte usedavejšie. Nemôžem im znova ublìžiť! Už som to urobila toľkokrát... Nezaslúžia si to. Ja si ich nezaslúžim. Už som im to hovorila mnohokrát, ale oni ma nepočúvajú. Lenže tentokrát musia. Donútim ich. Už to takto ďalej nejde. Nemôžeme ďalej žiť v neistote a nevedieť, čo bude zajtra. Ja chcem ovládať svoj život. Je predsa môj a bude taký, aký chcem, aby bol.

Začala som zhlboka dýchať a pomaly sa ukľudňovať. Poutierala som si slzy a vstala. Už nikdy nebudem plakať! Už nebudem slabá!

Vybehla som hore do kúpeľne a dala si sprchu. Potrebovala som ju ako soľ. Svieža som sa vrátila do izby a poskladala veci, čo som dostala od Matta. Budem mu ich musieť vrátiť, aj keď to bude ťažké. Bude to vyzerať, akoby som mu dávala zbohom. Ale to ja neurobím. Chcem ich v svojom živote aj naďalej. Ale nie takto.

Vytiahla som si čisté spodné prádlo, čierne rifle, belasomodré tielko a koženú bundu. Doladila som to vybíjanými modrými lodičkami a odišla do kúpeľne vyfénovať si vlasy. V hlave sa mi vybavilo včerajšie ráno. Bolo jedno z najkrajších, aké som zažila. A jedno z posledných.

Roztriasla sa mi ruka a musela som na chvíľu prestať.
Silná, musíš byť silná! zahriakla som sa a znova zodvihla ruku s fénom. Spokojná, že ruky robia presne to, čo majú, som sa s úsmevom dofénovala a fén schovala na svoje miesto.

Siahla som po laku na vlasy a zafixovala vlny splývajúce na moje plecia a ďalej na chrbát. Ešte som si trochu upravila tvár a mohla som vyraziť. Pokúsila som sa usmiať na seba do zrkadla. Nebol to môj najžiarivejší úsmev, ale aspoň sa podobal.

Rozhodne som zišla po schodoch. Musím to urobiť. Pre ich aj moje dobro. Všetci potom budeme šťastnejší...

Čauko my loves :)
Čo na to hovoríte? Asi už viete, čo bude nasledovať, nie? A ak nie, nesmútte. Dozviete sa to čoskoro ;)