Just Friends (Sparkling Notions 1)

Hot chocolate, časť 36.

Matt celú cestu ani nemukol. Nezasypával ma žiadnymi otázkami typu 'Kto ti to urobil?' a vecami podobnými. Neutešoval ma, nehovoril, že o chvíľu bude zase všetko dobré, akoby to urobilo mnoho iných ľudí. Proste nehovoril nič a za to som mu bola nesmierne vďačná.

Ticho prerušila až jeho pripomienka 'o chvíľu sme tam'. To mi trochu zlepšilo náladu, lebo som konečne zamestnala svoju myseľ niečím iným ako ľutovaním sa, lamentovaním nad tým, aký je tento svet nespravodlivý a mužmi. Ale buďme realisti, bola to naozaj vzdialená príbuzná lepšej nálady. No všetko lepšie ako nič, a tak som netrpezlivo očakávala, kedy tam už budeme. Cestu som si krátila myšlienkami na obrovskú vilu s bazénom, s dizajnom podľa posledného módneho (či skôr dizajnérskeho) výstrelku a s nekonečne veľa doplnkami, z ktorých niektoré cenovo určite presahujú milióny eur. Samozrejme, že som očakávala drahý 'barák'. Je predsa nesmierne bohatý. A keď k tomu pridáme aj atraktivitu, určite môže mať všetko, na čo ukáže.

Skutočnosť ma však prekvapila. Aby som bola presnejšia, vyrazila mi dych. Predo mnou sa skvel obyčajný rodinný dom. Teda, nie zas až taký obyčajný. Bol to síce dvojposchodový dom, ale aj tak pôsobil dosť luxusne. No na jeho pomery, podľa môjho názoru, dosť skromne. Tak sa zdá, že som ho asi zle odhadla.

,,Prekvapená?" usmial sa uličnícky ako malý chlapec, ktorý si práve nevinne vystrelil z rodičov.
,,No...čakala som niečo...."
,,Väčšie? Luxusnejšie? Drahšie?"
,,Z tvojich úst to teraz znie hlúpo, ale...Áno, niečo také."
,,Nič si z toho nerob, väčšina ľudí ma zle odhadne. Nie si prvá, ani posledná."
Cítila som sa ako hlupaňa. Donútil ma však vžiť sa do toho, čo teraz prežívam, a tým ma vlastne nepriamo zbavil starostí. Aspoň na okamih.
,,Budeš tu iba postávať alebo ideš dnu?"
,,Čo myslíš?" otočila som hlavu jeho smerom.
,,Myslím, že som ti sľúbil čokoládu." zasmial sa a ťahal ma ku bránke.

Ako som povedala, bol to obyčajne- neobyčajný dom. Ozdobne kovanú bránku mal natretú na bielo. Odspodu do trištvtiny mala tvar obdĺžnika, no potom sa začala oblúkovito zahýbať až sa oba konce stretli v provizórnej strieške. To, že jej vnútro vyzeralo ako nejaký zložitý mechanizmus tu radšej opisovať nebudem, lebo je to nadlho. Každopádne to ale bola umelecká práca, aspoň z môjho pohľadu.

Matt ju otvoril a nechal ma vojsť prvú. ,,Ku dverám, dúfam, trafíš aj bezo mňa." pozrela som sa na neho. Snažil sa tváriť vážne, ale veľmi mu to nešlo.
,,Ha-ha-ha." zasmiala som sa ironicky a vydala sa po cestičke poskladanej z dokonale vybrúsených kameňov. Tuším boli aj naleštené, lebo sa mi párkrát šmyklo. Popri chôdzi (a šmýkaní) som si stihla všimnúť aj čo-to z okolia. Cestičku lemovali malé guľaté kríčky obsypané bielymi kvetmi. Viac by sa sem hodili farebné, trochu by to tu oživili. Za nimi bol dokonale zelený, pokosený trávnik. Ani jediné stebielko netrčalo ponad ostatné. Dúfam, že nie je taký pedant, ako vyzerá. Inak to s ním bude sakramentsky ťažké.

Keď som už bola temer pri dverách, s ľahkosťou jemu danou ma obišiel a odomkol vchodové dvere. Ešte skôr ako som vošla ma nezabudol upozorniť, aby som si vyzula topánky. Dúfala som márne. Je to beznádejný prípad. Vyzula som si teda topánky, chytila ich do ruky a naboso vošla do jeho domu. Prvé, čo ma napadlo bolo 'Do kelu to nepozná iné farby?', lebo to tak naozaj vyzeralo. Steny boli biele kam len moje oči dovideli. A ak neboli čisto biele, tak boli otapetované bielou tapetou s čiernym vzorom. Nábytok, pohovka, dokonca aj rámy na obrazoch, boli čierne. A zem, okrem obývačky a asi aj izieb, kde bola (ak som dobre videla) tmavá plávajúca podlaha, pokrývali dlaždice. Ako inak striedavo čiernej a bielej farby. Vyzeralo to ako šachovnica. Celkovo to však vyzeralo štýlovo, aj keď trochu nudne.

Položila som topánky na zem pri dvere a po špičkàch som prešla do obývačky, keďže dlaždice sa mi zdali studené.
,,Urob si pohodlie. Ja ti zatiaľ urobím tú čokoládu, dobre?"
,,Áno, ďakujem." odvetila som. Zatiaľ, čo on sa stratil v kuchyni, ja som si obzerala interiér. Obývačka sa mi veľmi páčila. Čierna kožená pohovka s mäkkými vankúšmi, krb s plápolajúcim ohňom, obrovská plazma, dve vysoké sochy a obrazy. K sochám som sa odvážila prísť aj bližšie, pretože ma zaujali. Jedna vyzerala ako staroveká bohyňa krásy Afrodita a druhá zobrazovala svalnatého, vypracovaného muža. Úplne nahého, podotýkam.

,,Páči sa ti?" vyrušil ma Mattov hlas. Splašene som sa obrátila. Keby som dnes nemala taký mizerný deň, možno by som mu niečo odvrkla. Teraz som sa však nezmohla na nič súce, a tak som radšej bola ticho. Keď ale začal rýpať, odvetila som: ,,Áno páči. A najmä tie dolné partie." Pousmial sa a zmĺkol.

Sadla som si na pohovku priamo medzi dva vankúše tak, že na jednu nohu som si sadla a druhú som si skrčila pod bradu a vzala si od neho šálku horúcej čokolády. Ešte sa z nej parilo a musím dodať, že voňala lahodne. Keď som si trochu ohriala ruky odhodlala som sa na jednu otázku, ktorá mi mátala myseľ.
,,Prečo je tu všetko čiernobiele?"
,,Pretože aj môj život je čiernobiely, drahá Alice." odpovedal po chvíli.
,,Prečo si to myslíš?" dúchla som do šálky.
Zahľadel sa do poskakujúcich plamienkov ohňa a dlho nič nehovoril. Keď sa k tomu konečne odhodlal, skoro som vyliala čokoládu, tak ma to zaskočilo, a to už bola dopoly vypitá. ,,Lebo....Ty to nechápeš, máš svoj svet a...."
,,...do toho môjho nepatríš. No jasné." nadurdene som ho prerušila. ,,Nie, tak som to nemyslel." prehrabol si vlasy. Počas mojej prítomnosti to urobil iba párkrát, ale vždy ma to nakoplo, akoby to bola spúšťacia páka.
,,Ale vyznelo to tak."
,,Ja viem." a to bolo všetko. JA VIEM. Takto muži riešia problémy.

Dopila som svoju čokoládu a prázdnu šálku položila na stôl. ,,Tak, ja už asi pôjdem." pomaly som vstala.
,,Nie, nechoď!" vystrelil, akoby ho zasiahol elektrický prúd. Potom si asi uvedomil, ako zúfalo to znelo a vyzeralo a dodal: ,,Chcel som s tebou ešte niečo prebrať..."
,,Nemôže to počkať?" spýtala som sa, no hneď som to aj oľutovala. Bol ku mne predsa taký milý a ja mu nedokážem venovať pár minút? Hanbi sa Alice! vynadala som si v duchu.
,,Prepáč." vzdychla som si. ,,Vždy som protivná, keď mám zlú náladu... O čo teda ide?"
,,No, vieš, myslel som si, že keď už som vyplnil ten dotazník a tak...Nemohli by sme už začať s doučovaním?"
,,Myslíš, aby som ťa teraz naučila niečo, čo ťa posunie k dokonalému mužovi?" spresnila som.
,,Presne tak. Chcem prvú lekciu dobrého správania."

Ahojte holúbkovia :)
Tak čo si myslíte o Mattovom milom správaní? Má niečo zaľubom? Alebo sa konečne stáva lepším? A aká bude asi tá 1. Lekcia? O čom bude? Čo ho Alice naučí? Alebo lepšie: naučí ho vôbec niečo? To je zase otázok, čo? :0
Očakávam odpovede. Zatiaľ pa:**