Stupid work!, časť 21.

3.2K 182 6
                                    

Ešte večer som opustila nemocnicu a vrátila sa domov. Na jednej strane som bola šťastná, že som konečne opustila tú hnusne sterilnú miestnosť, ale na druhej.....Zajtra idem do práce a nemôžem s tým nič urobiť.

Rodičom som povedala, že som prespala u Juli, takže si odpustili všetky otázky, čo mali určite nachystané. Našťastie nič netušili. Ani neviete, ako mi odľahlo. Keby zistili prečo som bola tam... Potriasla som hlavou. Nebudem na to myslieť, rozkázala som si. Lenže to sa ľahšie povie, ako urobí. Hlavou sa mi už premàvali a premietali obrazce ako ma vyhadzujú z domu,lebo v ňom nechcú mať ženu, ktorà uspokojuje svojho šéfa vlastným telom. A potom, v tom lepšom prípade, sa mi v hlave vynoril obraz ako ocko spoza skrine vyťahuje pušku, o ktorej som ani nevedela, že ju má a odchádza zastreliť Matta. Bože. To je to so mnou až také zlé? Cítim sa ako feťák na práškoch. Ale ten má narozdiel odo mňa menej starostí...

Totálne zdeptaná a zmagorená som sa odtackala do rodičovskej spálne a zašmátrala rukou za starou skriňou v kúte, či tam ocko fakt neschováva nejakú zbraň. Neschovával. Našťastie. Pobrala som sa teda do svojej izby.
Vyzerala presne tak, ako som ju nechala. A bol v nej rovnaký neporiadok. Aspoň, že mama nedostala upratovaciu mániu, lebo by som zase nič nenašla. A na to som fakt nemala náladu.

Zo šatníka som vyhrabala tepláky a čierne vyťahané tričko s nápisom: You don't understand me → I don't understand you a hodila ich na posteľ. Premiestnila som sa o kúsok ďalej k bielizníku, vytiahla si čisté spodné prádlo, schmatla veci z postele a odsáčkovala sa do kúpeľne. Nutne som potrebovala sprchu. Pre istotu som sa zamkla,aby ma nevyrušila nečakaná návšteva a potom sa vyzliekla.

Keď mi na telo dopadla prvá kvapka horúcej vody, zatvorila som oči a nechala sa hladiť prúdom vody. Po chvíli už mi prišla neznesiteľne horúca, lebo moje telo sa už dostatočne zohrialo, a tak som ju vypla. Vzala som do ruky môj obľúbený čokoládový sprchový gél a namydlila sa. Potrebovala som zo seba zmyť ten hnusný pocit zo škrobenej nemocničnej košele. Potom som do ruky vzala šampón s materskou kašičkou a medom a vmasírovala si ho do vlasov. Hlavou mi splašene poletovali myšlienky a ja som si priala, aby tu bol niekto so mnou a robil to za mňa. Pri ňom by som sa dokázala uvolniť.

Pootočila som kohútikom a znova pustila prúd vody, aj keď tentoraz už trochu vlažnejšej. Dôkladne som zo seba spláchla všetky mydliny a napokon si vyumývala i tvár.
Vypla som vodu a otvorila dvierka na sprchovom kúte. Načiahla som sa za uterákom a znova ich zavrela. Zatiaľ čo som sa utierala dosucha, všimla som si, že všade okolo mňa sa vznášajú obláčiky pary. Boli tu vždy,keď som sa sprchovala, no až teraz mi to prišlo fascinujúce.

Roztiahla som dvere dokorán a vystúpila von, kde som si na hlave spravila z uteráka turban. Keďže už som bola suchá, začala som sa obliekať. Spodné prádlo, tepláky, tričko, hoci to šlo vďaka turbanu obliecť trošku ťažšie a napokon šiel dolu z hlavy aj turban.

Naboso som vyšla z kúpeľne. Dlaždice mi zospodu chladili chodidlá a mne sa to tentokrát zdalo príjemné, a tak som ani nekráčala rýchlo ako vždy, keď som na ne stúpila bosou nohou. Práve naopak, šla som pomalšie ako slimák, ak sa to vôbec dá.

Naklonila som hlavu nabok a cestou do izby som sa snažila dôkladnejšie si vysušiť vlasy. Uterák, ktorým som ich sušila mi však vypadol z ruky hneď, ako som zbadala osobu stojacu v mojej izbe. Upierala na mňa svoje zelené oči, do ktorých sa vkradlo trochu sivej a usmieval sa. Bol to Jake.

,,Čo tu - čo tu robíš?" koktala som zdvíhajúc uterák zo zeme.
,,Nie si rada, že ma vidíš?" zatváril sa urazene.
,,Nie, tak som to nemyslela.. Ja... Nečakala som ťa tu." rýchlym krokom som prešla okolo neho na koniec izby k radiátoru a prevesila cezeň uterák, hoci nehrial.

Zozadu ma objali dvoje mocné ruky. ,,Chýbala si mi." šepol mi do ucha a pobozkal ma do vlasov.
Vydýchla som. ,,Aj ty si mi chýbal." prekryla som jeho veľké ruky svojimi malými, útlymi.

Aha, takže chýbal čo? Tak preto sa oblizuješ s Kileom a nechávaš pichať od vlastného šéfa hej? Ty si riadna mrcha!
Prestaň! Prestaň! nemo som vykríkla a odtiahla sa od neho. Akokoľvek je moje povedomie odporné, má pravdu. Má pravdu. Ale čo s tým mám robiť? Nemôžem Mattovi povedať nie, lebo by mi zabil Kilea a to by som neprežila. Nechcem ho znova stratiť. A nedokážem ani jedného z nich poslať k vode. Chýbali by mi. Sú mojou súčasťou a keby som jedného z nich, či už Jakea alebo Kilea nechala tak, bolo by to akoby som si odrezala pravú ruku alebo vytrhla srdce...

,,Nezavolala si mi." vyčítal mi. Potom však zbadal moju bledú tvár a zasekol sa. Zodvihol mi bradu a zahľadel sa mi do očí. ,,Čo je? Stalo sa niečo?"
Neschopná slova som iba pokrútila hlavou a ustúpila od neho. Nemohla som sa mu pozerať do očí. Cítila som voči sebe taký odpor, akého je len človek schopný voči sebe cítiť. A hanba sa mi rozlievala žilami ako jed. Nezaslúžim si ho.

,,Alice, čo som ti spravil?" spýtal sa zmätene.
,,Nič." pípla som. ,,Ty nič."
Zamračil sa. Asi si chudáčik zase berie vinu na svoje plecia, hoci by všetka mala zostať na mojich.

Tak prečo mu to nepovieš? Prečo sa mu nepriznáš? vŕtalo do mňa povedomie. Pretože by som nezniesla výčitku v jeho očiach! skríkla som na neho. Nech už sklapne!
Bože! Sklapni! Sklapni! Sklapni už konečne!

Spravil krok vpred, ja krok vzad. Neustàle sa mračiac sa blížil ku mne a ja som stále so sklonenou hlavou ustupovala, až pokým som chrbátom nenarazila na stenu. Bola som v pasci. Zajatá vlastnou hlúposťou a osobou, ktorá mi bezmedzne dôverovala aj keď som si jej dôveru nezaslúžila. Odvrátila som hlavu a oprela sa lícom o stenu. Na to druhé mi dopadla jeho ruka a pohladila ma.

,,Nerob mi to." šepla som.
,,A čo?.....Toto?" pohladil ma znova. ,,Prosím. Prestaň." Keby som mala mať v očiach slzy, bolo by to práve teraz. No ony neprichádzali. Namiesto nich sa mi v očiach odrážala prázdnota.
,,Ale prečo? Daj mi na to pádny dôvod a prestanem."
Pretože ťa podvádzam s dvoma chlapmi! Stačí ti to ako pádny dôvod? chcela som mu vykričať. Namiesto toho som iba hlúpo mlčala.

,,Tak vidíš." šepol. Položil mi k brade palec a ukazovák a jemne mi ju otočil k sebe. Pevne som zomkla viečka k sebe. Nebudem sa pozerať. Nebudem sa pozerať.
,,Alice, otvor oči." nahol sa k môjmu uchu. Cítila som ako ma jeho dych šteklí na krku. Nebudem sa pozerať. ,,Alice..." naliehal. ,,Otvor ich." Zúfalo som si povzdychla a nakoniec ich otvorila.

Bol sotva dva centimetre od mojej tváre.
,,Pozri sa na mňa." prikázal.
Pozrela som mu do očí. Zračil sa mu v nich zmätok a starosť. Dojalo ma to. Hoci ničomu nechápal, bál sa o mňa. Znova ma pohladil po tvári. ,,Neviem, čo sa s tebou deje, Alice.... ale ja ťa ľúbim a neznesiem, keď sa odo mňa odťahuješ akoby si sa ma bála."

,,To nie je tým." pípla som. Už som sa nevydržala odťahovať a natiahla som k nemu ruku. Jeho líce do nej presne zapadlo.
,,A čím teda? Nerozumiem tomu." Pokrútila som hlavou. Hoci to ani nevie, určite to nechce vedieť.

Omotala som mu ruku okolo krku a pritiahla som si ho bližšie. Jeho pery našli moje a jemne sa o ne obtreli. Vzdychla som, na čo mi vkĺzol jazykom do úst. Ruky sa mu presunuli na moje boky a stisol ich. Nechtiac som sa pohla, čím som ho ešte viac vzrušila a vyvolala v ňom vzdych.
,,Ja ťa predsa tiež ľúbim." šepla som slastne, keď sa presunul na môj krk. Podskočila som a zavesila sa mu nohami o boky. Ešte viac sa na mňa natlačil, na čo sme obaja vzdychli. Cítila som, že sa zosúvam dole, a tak som sa napravila. To bola chyba. Zavrčal a silnejšie mi zmačkol boky. Prisal sa mi na krk a ja som zaklonila hlavu, aby mal k nemu lepší prístup.

Tlak zdola sa stupňoval. Vtedy som sa cítila ako nymfomanka. Ale bolo mi to jedno. Pohla som panvou a slastne vzdychla.
,,Bože." zabručal a prešiel mi nosom po kľúčnej kosti. Tam chvíľu zotrval a potom zodvihol hlavu a oprel sa čelom o moje. Zhlboka sme dýchali a pozerali si do očí. A z mojich úst sa vtedy rinulo jedno jediné slovo.
,,Prepáč. Prepáč. Prepáč..."

Potriasla som hlavou. To bolo včera,Alice. Prestaň na to myslieť. Vkročila som do budovy, kde pracujem a rýchlo sa presunula do svojej kancelárie. Matta som našťastie nevidela. Zato mi ale zrak padol na tú kopu papierov na stole.
,,No to si snáď...!" zaťala som ruky v päsť. Sprostá robota!

Želé? Želé ozvi sa! Tu arašid :D
Božé, to si nevšímajte, trochu mi prepína. No dobre trochu viac :D Ale vy ma aj tak ľúbite však? :**

Just Friends (Sparkling Notions 1)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora