Just Friends (Sparkling Notions 1)

♥♥♥ 21 December♥♥♥, časť 69.

Nechcelo sa mi veriť, že o 3 dni sú Vianoce. Ako to mohlo tak rýchlo ubehnúť? Odkedy som slobodná, všetko ide rýchlejšie. Najradšej by som bola, keby mal deň viac hodín, ako iba 24. Stihla by som toho viac.

Na dnešok som sa tešila a pripravovala sa naň už mesiac dopredu. Možno vám to bude pripadať hlúpe, ale ja som strašná stresáčka, a takto budem pokojnejšia. Akoby som vyzerala na oslave bez úsmevu? Ako votrelec. Na oslavy sa predsa chodí s radosťou v srdci a nie ako kyslý citrón. A to je ešte tá lepšia alternatíva...

Pozvánku dostali takmer všetci v meste. Šlo o to osláviť zimu ako takú. Uvedomiť si, že všetko to krásne nie je stále. Možno raz nebude padať sneh a nebudeme chytať vločky na jazyk. Nebudeme cítiť ako sa nám roztápa v ústach a vyčarúva nám úsmev na tvári.Nebudeme sa môcť gulovať ani sánkovať a naše deti ani nebudú vedieť, aká je skutočná zima. Že sme si ju bez bielej periny nevedeli predstaviť.
Oni si ju zase nebudú vedieť predstaviť s ňou. O to presne šlo usporiadateľovi - pripomenúť nàm to pekné a dať nám najavo, aby sme sa poriadne pozerali okolo seba. Stačí sa poriadne zahľadieť a aj na tom najnudnejšom mieste sa dá nájsť niečo výnimočné. Stačí len chcieť.

A tak som sa od rána začala pripravovať. Našťastie bola sobota a nemusela som ísť do práce. Okolo desiatej som sa prešla ku kaderníčke a vysvetľovala jej ako by som si to predstavovala. Uznanlivo pokývala hlavou na znak toho, že som si dobre vybrala. Samozrejme! Plánovala som si to predsa mesiac dopredu! Nechala som tam síce dosť peňazí, ale sem - tam si môžem dovoliť utratiť viac, no nie?

Až do štvrtej som s rodičmi pozerala filmy, ktoré vybrali. Už dlho som sa tak nenasmiala. Mali vážne dobrý vkus, to musím uznať. Asi to mám po nich :D.

Potom som zašla neďaleko ku kozmetičke a nechala si profesionálne upraviť tvár. Predsalen, ona vie o kráse viac ako ja. Povedala som jej, čo si chcem k účesu obliecť a že chcem nejaký neobyčajný make-up. Chvìľu ma pozorovala, zalistovala v pár časopisoch a konečne sa dala do práce. Trvalo jej to viac ako hodinu, ale s výsledkom som bola maximálne spokojná.

Keďže oslava zimy sa začínala až o ôsmej večer, rozhodla som sa zatiaľ počúvať hudbu. Melódiu som si s úsmevom pohmkávala a občas aj falošne zanôtila tak, aby to nikto nepočul. Nechcem predsa, aby ohluchli!
Hudba ma dokázala ešte viac naladiť na zimu. Netešili by ste sa viac na sneh, keby vám v ušiach znelo : Let it snow, let it snow, let it snow ? Určite áno!

O siedmej som sa začala obliekať. Keď som bola hotová, pozrela som sa na seba do zrkadla. Nemohla som uveriť vlastným očiam. Vyzerala som neskutočne! Hádam prvýkrát v histórií môjho bytia, som sa páčila sama sebe. A to môžme prirátať k vianočným zázrakom.

Zo zrkadla sa na mňa pozerala mladá žena s peknými krivkami. Hľadela na mňa očami orámovanými hrubou očnou linkou tiahnúcou sa tam, kam by som si ju sama v živote nepotiahla. Očné viečko bolo namaľované na spôsob 'smokey eyes' od tmavo červenej až do stratena. Plavé vlasy som mala po bokoch skrútené akoby do dredov a zopnuté v zadu s ostatnými vlasmi na spôsob polovičnej hlavy kvetu. Niektoré vlasy naschval odstávali, aby mi dodali na divokosti. No a šaty... Zamilovala som sa do nich už vtedy, keď som si ich kupovala. Krásne červené obtiahnuté šaty na prsia s trblietkami, ktoré sa začali rozširovať niekde pod kolenami, a tak mi zakryli červené sandálky. Pripadala som si ako srdcová kráľovná.

Niekto zatrúbil. To musí byť môj odvoz. Dohodla som sa totiž s Juliet, že ma vezme spolu s ostatnými. Utekala som teda dole a dávala si veľký pozor, aby som sa nezamotala do šiat a nerozpleštila sa pod schodami. Vďakabohu sa mi to podarilo. Ešte predtým, ako som vyšla von, som sa zastavila v obývačke, kde ešte stále sedeli mama s ockom a v objatí pozerali film.

,,Naozaj nechcete ìsť?" spýtala som sa ich poslednýkrát.

Snažila som sa ich presvedčiť, ale niekedy dokàžu byť dosť tvrdohlaví. Vraj nechcú vynechať svoju nočnú prechádzku.

,,Zabav sa!" odvetili mi miesto odpovede a ďalej sa venovali filmu.

S povzdychom som si vzala dlhý čierny plášť, prehodila si ho cez plecia a zaviazala. Teraz už boli moje šaty ukryté a pripravené prekvapiť.

Otvorila som dvere a kráčala k autu parkujúcemu pri chodníku. Otvorili sa dvere a ja som nastúpila.

,,Tak čo? Ready for party?" spýtala som sa ich s úsmevom.

,,Poriadne to tam roztočíme." vykríkla Juli a zatrúbila.

Autom sa rozoznel smiech a trval aj vtedy, keď Juli naštartovala a my sme vyrazili.

Prosiiiiiiiiim nehnevajte sa na mňaaaaa :'( To nesmiete... NEMÔŽETE MI TO UROBIŤ !