Just Friends (Sparkling Notions 1)

Fine, but........., časť 29.

Venujem Sabinke, lebo sa to nápadne podobá na dnešok, hoci som to písala včera...

Na ďalší deň som si naplànovala kopec aktivít, aby som sa nejako zamestnala. Hoci mi už nič nezostalo nemienila som len sedieť na zadku a čakať na koniec sveta.

Ráno som sa skoro zobudila, prezliekla sa z pyžama a šla sa dole naraňajkovať. Potom som umyla riad a upratala si izbu, na čo ma mama chytala za čelo a skúšala, či nemám teplotu. Keď som mala v izbe poriadok prezliekla som sa, vykonala rannú hygienu a vydala sa do práce.

Celý deň som sa na všetkých usmievala a snažila sa byť milá. Po takmer týždni či dvoch mi to dobre padlo a ako sa zdalo, aj mojím kolegom. Očividne sa im nepáčilo moje zamĺknuté ja a toto vrelo uvítali. Zapájala som sa do diskusií a občas nadhodila nejakú tému na rozhovor. Popri práci som počúvala hudbu a hneď mi šlo všetko ľahšie.

Bola som si vedomá toho, že táto pozitívna nálada mi dlho nevydrží, a tak som si ju užívala plnými dúškami.

Po práci som zašla ku Juli, ako sme sa včera večer dohodli. Trošku mi vynadala, že som tak nečakane zdúchla, ale inak sa zdalo, že je všetko v poriadku. Na moje prekvapenie som prišla medzi prvými. Vraj Jes a Suz prídu o niečo neskôr, lebo ešte musia niečo dokončiť.

Usadili sme sa teda v obývačke Julinho domu a pustili si telku. Ako zvyčajne, nič poriadneho tam nebolo, a tak sme to nechali na nejakom prírodopisnom filme o pandách, ktorý práve bežal na Discovery. Nie som nejaká zástankyňa takéhoto druhu filmov, ale telku som nepozerala už tak dlho, že som sa do toho úplne zažrala. Pozorovala som a pozorne počúvala kde a ako pandy žijú, čím sa živia, koľko rokov sa dožìvajú a mnoho iného. Z 'pandománie' ma vyrušilo až klopanie.

Juliet vyskočila, rýchlosťou blesku bola pri dverách a už ich aj otvárala. Ako sa ukázalo, prišla Jes a chvíľu po nej Suzan, takže sme konečne mohli vyraziť na naše plánované nákupy. Ani si nepamätám, kedy naposledy som behala po obchodoch zavalená taškami. Muselo to byť strašne dávno. Možno preto som sa na to tak tešila a dúfala, že sa aspoň trochu odreagujem.

O 10 minút sme stáli pred nákupným strediskom.
,,Takže.... 3....2...1...štart!" odpočítala som a všetky štyri sme naraz vbehli dovnútra. Rozdelili sme sa a po dvojiciach sa vybrali do obchodov. Dvojicu, v ktorej som bola ja, dopĺňala Suzan. Keďže sme boli rozumné, zobrali sme obchody pekne po poriadku a začali nakupovať.

O dve hodiny sme sa stretli v kaviarni KAŠOS, čo zrejme znamenalo 'kaviareň absolútne špičkového obchodného strediska' , ale my sme ju prezývala KAŠA. Tak teda, absolútne vyčerpané sme sa zvalili na stoličky v Kaši (xD) a ovievali sa nápojovým lístkom. Okolo nôh sme mali hradby z tašiek a ledva sme mohli pohnúť nohami. Okoloidúci na nás škaredo zazerali, lebo ich museli obchádzať. No je tam toho.

Pristavila sa pri nás mladá čašníčka s  čiernymi vlasmi zapleteným do vrkoča a milým úsmevom. ,,Tak, čo to bude?" otvorila si blok.
Ako zvyčajne, objednávala som ja, lebo mám najlepšiu pamäť na takéto drobnosti. ,,Jednu tureckú kávu, machiatto, latté a cappucino. A ak máte tak aj tie čajové sušienky."
,,Hneď to bude." usmiala sa a odišla.

,,Stále nechápem ako môžeš piť tureckú kávu." striaslo Jessicu.
,,A čo? Pomáha mi to, aby som nezaspala počas dňa." mikla plecami Juli. ,,Mne zase nechutí to tvoje cappucino. Je to slabé."
Jes jej vyplazila jazyk a posmešne si založila ruky na prsiach.
Chvíľu na to prišla čašníčka  s našou objednávkou a postavila pred nás kávy tak, ako sme jej to nadiktovali. Sušienky dala do stredu a odišla sa venovať ďalším zákazníkom.

Slastne som zatvorila oči, keď mi do nosa udrela vôňa môjho latté. Vzala som si sušienku a namočila ju doňho. Mňam! Toto mi tak neskutočne chýbalo. Škoda, že som si to neuvedomila skôr. Popri popíjaní káv sme trkotali o všetkom, čo nám prišlo na jazyk a než som sa nazdala bolo päť preč.

,,Sorry, holky, ale musím letieť!" vyložila som na stôl drobné za svoje latté a snažila sa pozbierať všetky moje tašky do rúk.
,,A kam?" Suzan prižmúrila oči.
,,Kam asi? Za frajerom!" Bola to pravda. Dohodla som sa s Jakeom. Už taaaaak dlho som ho nevidela a popravde, chýbal mi.
,,A za ktorým?" zasmiala sa Juli.

Zdrevenela som a zbledla.
,,Za Jacobom predsa." snažila sa situáciu zachrániť Jes. ,,Veď ona to tak nemyslela..." usmiala sa na mňa povzbudivo.
,,Viem." nahodila som falošný úsmev a nemotorne im s taškami zakývala.

Cestou domov ma ešte stále mátala Julina poznámka. Ona to samozrejme nevedela, ale trafila do čierneho. Potriasla som hlavou. Nebudem si predsa kaziť večer nevinnou poznámkou...

Doma nebol nikto. Mama s otcom si asi vyšli na prechádzku alebo možno na romantickú večeru... Odniesla som si tašky do izby, trochu si prečesala vlasy a už sa chystala odísť, keď v tom mi pípol mobil. Zamračila som sa a vzala ho do ruky. Zadala som PIN-kód a otvorila obálku. Správa bola od Matta. Prečo by mi už len on písal? Možno kvôli porade... premýšľala som, ale ani sama som tomu neverila.

Očami som preskočila na text, v ktorom stálo. ,,Dobre, ale... "

Hi :)
Dnes to je iba taká odreagovavácia časť a nič prevratné tu nie je, ale uznajte, že každá časť nemôže byť akčná, inak by to bolo prehnané :D
Ale hádam to nie je až také strašné, čo vy na to?
xx :**