Just Friends (Sparkling Notions 1)

Morning, časť 39.

Prv než začnem - nie nemali sme sex. Nič sa nestalo. Iba sme sa bozkávali. Nič-viac. Nechcem, aby to zašlo priďaleko. Mohol by si to zle vyložiť a kto by mu to potom vysvetľoval? Ja teda nie. Vysvetľovania mám plné zuby a okrem toho, aj tak je to zbytočné. Dotyčný si aj tak myslí svoje a vysvetlenie má... viete kde.

Zostali sme teda iba pri bozkoch a nežných dotykoch. Mne to stačilo a vyzerolo to tak, že ani Matt s tým nemá problém. Vďaka Bohu.

A tak som sa odvážila ľahnúť si k nemu do posteľe. Zdala sa mi pohodlnejšia ako pohovka a verila som tomu, že sa o nič nepokúsi. Aspoň raz v mojom mizerne frustrujúcom živote som mala pravdu. Iba ma objal, a tak sme zaapali. Musím priznať, že takto dobre som sa už dlho nevyspala. Asi by som si mala častejšie vodiť domov chlapov...čo je zaujímavá úvaha vzhľadom na to, že len pred chvíľou som ich nechcela ani vidieť.

Ráno som sa do ružovučka vyspinkaná odšuchtala von zo spálne, lebo Matt ešte spal. Potichu som prešla do kúpelne a trochu sa upravila, aby sa ma nezľakol, keď vstane. Až potom som si uvedomila, že všetky veci mám v izbe, kde spí a keďže som ho nechcela budiť behala som po dome iba v jeho tričku a nohavičkách. Našťastie pre mňa tu mal príjemne teplúčko, a tak som sa zimy nemusela báť. Párkrát ma síce striaslo, keď som prešla po dlaždiciach, ale potom som si zvykla.

Postavila som vodu na kávu a pohľadala niečo na jedenie. Nakoniec som zobrala pár toastov, zeleninu a maslo a urobila som (vcelku zdravé) raňajky. Akurát keď som uložila toasty na tanier, zapípala kanvica, a tak som zaliala kávu. A práve v tom momente ma prekvapil Matt. ,,To si nemusela." ozvalo sa do ticha, až som nadskočila.
Chytila som sa za srdce a prudko vydýchla. ,,Mohol si ma aspoň upozorniť." vyčítala som mu.
Usmial sa. Nemohla som si nevšimnúť, že tu behá iba v trenkách a so strapatými vlasmi. Radšej som sa teda obrátila.
Vzala som taniere a potom aj šálky a položila ich na stôl. ,,Dobrú chuť." popriala som mu a pustila sa do raňajok.

Odsunula som od seba prázdny tanier a zodvihla hlavu. Matt akurát dojedal toast, ale zeleniny sa ani nedotkol. Nadvihla som obočie a spýtavo sa na neho zadívala.
,,Nemám rád zeleninu." zahuhňal, keď prežúval posledné sústo.
,,Takže...ty si to myslel doslovne, že som nemusela robiť raňajky..." vyprskla som do smiechu.
Matt sa na mňa prekvapene pozrel a nakoniec sa pridal aj on.

,,Nosíš vôbec aj niečo iné ako obleky??" spýtala som sa ho popri prezliekaní. Neurčito pokrčil plecami. Prikradla som sa k jeho skrini a rýchlo do nej nazrela.
,,Myslela som si." skonštatovala som, keď môj zrak spočinul na desiatkách oblekov a košieľ. Kravaty tu chvalabohu neboli. Stavím sa, že tých má najmenej sto.

,,Hej!" skríkol a skriňu mi zabuchol pred nosom. ,,Mám rád tvoj drzý jazyk, ale-toto-už-nerob."
,,A prečo? Hanbíš sa za svoje puntičkárstvo?" podpichla som ho.
,,Nie som puntičkár!" bránil sa.
,,Vááážne?" zatiahla som a potiahla dvierka.
Zamračil sa. Zase som vyhrala. Radšej som to ale nechal tak a prešla na bezpečnejšiu tému.

,,Ktorý si dnes oblečieš? Všetky sa mi zdajú rovnaké..."
Natiahol sa po jeden a skriňu zatvoril. ,,Nie sú rovnaké. Každý je iný." zdelil mi.
,,Nezdá sa mi."
Na to som už odpoveď nedostala. Matt sa sústredil na obliekanie a ja som zatiaľ sedela na posteli a skúmala ho. Keď bol hotový, otvoril jednu zo zásuviek a vybral odtiaľ čiernu kravatu. Natiahol si ju okolo krku a chvíľu sa s ňou mordoval.
,,Ukáž." podišla som k nemu a s ľahkosťou som mu ju zaviazala. Potom som mu napravila límec a bolo.
,,Zvyčajne mi to ide." podotkol.
,,Nič si z toho nerob. Aj mne sa to stáva, keď ma niekto rozptyľuje."
,,Nerozptyľuješ ma."
,,Hm, škoda." pousmiala som sa.
Matt už otváral ústa, že niečo povie, keď mi zapípal mobil. Hodila som sa na posteľ a natiahla sa na druhú stranu po kabelku. Keď som ho konečne našla, zapípal aj druhýkrát. Zadala som PIN kód a otvorila prvú správu.

Asi som sa unáhlil, nemohli by sme to spolu ešte raz prebrať? Jake

Dobrá nálada, ktorú som mala, ma ako švihom čarovného prútika opustila. Zrazu na mňa znova doľahli všetky pocity zo včerajška. So strachom som som otvorila druhú správu.

Vážená zákazníčka,
za dlhodobé používanie našich služieb sa vám pri ďalšom dobytí navýši kredit o 5 €.

Ani neviete ako som si vydýchla, keď som videla iba správu od operátora. Ale keďže náhoda je blbec, akurát keď som odkladala mobil mi pípol znova. S búšiacim srdcom, ktoré mi skoro dolámalo rebrá, som otvorila aj tretiu správu.

Mala si pravdu, Alice, vo všetkom. Prepáč mi to. Nikdy som ti nechcel ublížiť...
Môžeme sa stretnúť? Kile

Toto je na infarkt.

Viete, čo sa mi na tejto časti páči? Správa od operátora xD. Kto ich miluje tak strašne ako ja? :D