Les Duchov [ Levi X Reader SK] »DOKONČENÉ«

°Dotyk dvoch rozličných svetov°

[Y/N] POV

Svitalo a jemné lúče slnka mi jasne zasvietili do očí. Rozlepila som ich. Všetko okolo mňa už žilo. Všetko bolo prebudené do nového dňa. Všetky malé stvorenia, rastliny ba aj nadprirodzené bytosti sa potulovali vôkol. Ranná rosa opadla. V pozadí bolo počuť štebot malých vrabcov a sýkoriek, ktoré si už netrpezlivo stavali malé hniezdočká.

Posadila som sa. Smutne som sa pozrela na svoje ruky. Okolo zápästia som mala putá z tŕňov, do ktorých ma uväznil Pán tohto lesa. Bola som neposlušná a ja to veľmi dobre viem. Skoro som spôsobila katastrofu a zničila by som všetko v tomto lese.  No nedá mi to. Aj keď som čiastočne obmedzená, musím ho ísť pohľadať.

LEVI ACKERMAN POV

Zobudil som sa do zaprášenej a nechutne špinavej izby. Nechápem ako som mohol zaspať na takom všivavom futone. Pozrel som sa na pravú stranu a čo neuvidím. Farlan ako mrochta rukami a nohami rozložený až na okolitej podlahe. Mal spokojný výraz na tvári. Iba som sa uškrnul. Postavil som sa a šiel sa osprchovať do verejných spŕch. Nikto tam nebol, pretože všetci ešte prdeli do perín. Hneď ako som pocítil teplé kvapky vody na mojej pokožke, som si spomenul. Spomenul som si na včerajší večer. Spomenul som si, ako si zo mňa Farlan vystrelil. Vrazil som päsťou do bielych obkladačiek. Na moje prekvapenie obkladačka pukla. Neviem prečo sa vo mne zhromaždilo toľko hnevu.

No zamyslel som sa znovu. Niečo mi nedávalo zmysel. Prečo by to robil? Má na to gule si ma pohnevať? Nemal ani len šancu mi niečo vhodiť do pohára?! Počkať! Ja som predsa uvidel tú osobu ešte pred tým, než som si poriadne odpil z pohára!

Môj prúd myšlienok sa zastavil. Civel som doblba. Iba som počul a cítil stekať vodu. Para stúpala a mne to pripomenulo hmlu, ktorá sa tam v lese vtedy nachádzala. Postupne mi to dochádzalo. Bolo to reálne. Ona bola reálna. Čo ak potrebovala pomoc a ja som ju tam nechal... Počkať -_- veď ona tam nechala mňa. Zas a znovu som sa utápal vo svojich myšlienkach.

Keď som mal už rozmýšľania plné zuby, vypol som prúd vriacej vody. Vyšiel som zo sprchy a obmotal si uterák okolo bedier. Z pramienkov vlasov mi stekali kvapky vody. Tak som si ich rukou prehrabol dozadu. Podišiel som ku zarosenému zrkadlu a zobral si vreckovku, ktorou som ho pretrel. Akonáhle som mal čistý výhľad, som za sebou uvidel postavu. Bola to ona! Čo tu dopekla robí!!?