Les Duchov [ Levi X Reader SK] »DOKONČENÉ«

°Zlé načasovanie°

[Y/N] POV
A vtedy mi to došlo... To on. To kvôli nemu. Vtedy v lese tie žiarivé svetielka, čo mi vošli do hrude. Obalili srdce a prebudili ho. Ale prečo ? A dnes v tej vlhkej miestnosti, keď sa dotkol môjho ramena.

Myslela som, že sa niekde zakopem, no on začal byť hneď na mňa hnusný a zakopal ma sám. Od racionálneho uvažovania ako to len v  mojej situácii išlo som sa presunula k hnevu. Zaťala som prsty v päsť. Mala som chuť do niečoho vraziť. Najbližšie pri mne bol kvetináč. Plánovala som ho zhodiť na zem, aby som upokojila svoje deštruktívne sklony mojej zúfalej a nasranej duše.

No niečo mi to prekazilo. Celou silou som do toho narazila. To niečo bolo čosi mäkkšie ako keramický kvetináč. Zdvihla som svoj zrak a uvidela ho.

LEVI ACKERMAN POV

Vošiel som do našej izby, kde som predtým neviem akým zázrakom zaspal a uvidel Farlana zúfalo pobehovať po izbe, ako pozerá pod matrace a do šuplíkov.  Nechápavo som sa naňho pozrel a v tom momente zastal.

„TY ŽIJEEEEŠ!!“ radostne na mňa vypľul pár slov a rozbehol sa ku mne, aby ma objal. Ja som spravil krok vpravo a Farlan iba narazil tvárov do dverí. Bude tam mať modrinu, no mňa to tešilo.

„Myslel som si, že sa na mňa hneváš.... že som spravil niečo zlé a preto si odišiel...“ dodal divným hlasom ako sa postavoval sa poškriabal na hlave.

„Hľadal som ťa všade...“ prerušil ticho.
„To si ma hľadal akože aj pod matracom a v šuplíkoch!?,“ nahnevane som dodal, „ TO SOM ČO MRAVEC BOHA?!“ 

Nechal som to už tak a odišiel som k svojmu kufru, kde som si zobral svoje oblečenie. Čierne tričko s čiernymi jeansami, presne ako moja duša.  Vyšiel som z izby s už kľudným Farlanom, ktorý sa usmieval od ucha k uchu ako mesiačik na hnoji. Zišli sme schodmi na dolné poschodie a namierili sme si to do jedálne.

Už z diaľky bolo počuť Isabelino jačanie. Nedokážem ju od seba odtrhnúť. Je ako kliešť. Vôbec nerešpektuje moje potreby pre osobný priestor, čo je asi pre jej ojedinelý prípad 20 metrov minimálne.

Zabočili sme smerom k jedálni. Rozprávala sa tam sama so sebou. Chcel som ju obísť sprava, no zrazu ma niečo udrelo do hrude. Silný náraz mi vyrazil dych a sotil na zem. Rukou som sa chytil na miesto kde malo byť moje srdce. Vynechalo mi pár úderov a potom znovu naskočilo. Farlan dobehol ku mne, no nevedel čo má robiť. Chaoticky trepotal rukami a potom mi dal päsťou do hrude. 

Ja tam zomieram a ten debil ma chcel ešte doraziť, super. Vrátilo sa mi dýchanie a jediné na čo som sa zmohol, bol pohľad na „zachvíľumŕtvehočloveka“. Až teraz som ju zaregistroval. Ruky mala stiahnuté pri svojej hrudi a pozorovala moju reakciu. Asi sa psychicky pripravovala čo jej spravím.

Postavil som sa a Isabel stála pred ňou: „Ahooooooj Leviiii.... tak vy sa už poznáte super... heheh... “ povedala a poškriabala sa na záhlaví, „tak to je super hehe my už pôjdeme...“ Zobrala jej ruku a chcela s ňou odísť niekam ďaleko odo mňa, no zastavil som ju. Schmatol som jej druhú ruku a rýchlym pohybom som  „zachvíľumŕtvehočloveka“ vyrval z Isabelinho stisku a odviedol ju preč.