Les Duchov [ Levi X Reader SK] »DOKONČENÉ«

°Curse°

FLASHBACK

Oheň táboráku rozsvecoval okolité drevá. Tráva sa jemne vlnila pod náporom vetra. Majiteľka neďalekého strediska rozprávala príbeh.

Kde bolo, tam bolo, nebolo to tak ďaleko ako si myslíte, vskutku, udialo sa to práve tu. V tomto lese. Mladé dievča, menom už neznáme, mohlo byť vo vašom veku, zmizlo. Čo sa dialo, čo zapríčinilo jej utrpenie predchádzajúce jej straty, to nikto nevie. Kolujú len zvesti, že ju pár roľníkov videlo stáť pomedzi stromy čakajúc na jej záchranu. Bolo tomu tak vyše 153 rokov. A roky pribúdajú neustále Sama som ju videla. Stála presne tam... ukázala k miestu začiatku lesa. Niektoré slabšie povahy skríkli strachom. 

No to nie je podstatou tohto príbehu. Kliatba je vrhnutá na tento les. Na toto miesto. Niet divu, že len tí odvážnejší sem prichádzajú skrz les. Len statočné duše dokážu prežiť. To, čo sa v ňom nachádza, nevie nikto. Len zopár odvážlivcov, ktorí sa vrátili pomätení. Všetci považovali ich vyslovené varovania za báchorky a bludy. No rešpekt voči tomuto miestu, ten im ostal. Nikto predsa nechcel zošalieť. Pár z nich, si dokonca siahlo aj na to najcennejšie, ich živoooot.... Ehrm.. keď sa mám vrátiť ku kliatbe, znela o niečo hrozivejšie než vám prezradím teraz. Tento les je strážený rôznymi stvoreniami, od malých nebojácnych kreatúr, skrz bludičky, až po temnejšie stvorenia. No aj tie najtemnejšie sú podriadené jemu. Bohovi tohto lesa. Bol tu zvrhnutý tisícročia pred týmto momentom. No  s jeho pádom začala ubúdať aj jeho sila. Čoskoro zistil, že potrebuje nájsť iný zdroj energie. Tak prišli na rad, nám známe obety, obety rôznych kultúr. Tie však s príchodom modernejšej doby vymizli. Presne ako spomienka naňho. No on dlho nečakal na svoju ďalšiu obeť. Po desaťročia tu mizli ľudia, dospelí či deti, na tom nezáležalo. So smrťou, prešla duša daného nešťastlivca na jeho stranu. Nebolo to vykúpenie, táto duša blúdila po lese, nebola mŕtva, no zároveň nebola ani živá. Proste nebola no zároveň si mohol cítiť jej prítomnosť, cez chladný vetrík na krku alebo cez šepot listov. Keď však v tomto lese zomrel ďalší človek, duša jeho predchodcu bola prepustená. Bolo už iba na duši, či má silu a odhodlanie stať sa opäť človekom. Dokázalo to minimum ľudí. Takýmto človekom bola aj moja pra-pra-prababka, ktorá sa rozhodla, ochrániť toto miesto. Nie pred ostatnými ľuďmi ale priam naopak, ochrániť ľudí pred týmto lesom.

"Prosím pekne, čo sa stalo s poslednou dušou?" opýtalo sa na pohľad nebojácne dievča.

Posledná duša tu zomrela, len nedávno. Bolo tomu tak, ako som už spomenula, 153 rokov dozadu, práve ona prepustila zo spárov vládcu moju pra-pra-prababku. Neviem, prečo si práve zobral ju, no kolujú zvesti, že nemala zomrieť. Jej blízky tvrdili, že roklina, do ktorej spadla, keď sa hrali v lese tam predtým nebývala. Tie, ešte vtedy deti, mali moc. Moc a celý život pred sebou, ktorý lákal Boha lesa.

"A to mi akože chcete prezradiť, že to žerie najradšej deti, a my tu máme každoročne viactýždňový pobyt?" prehovoril chlapec, s plnými lícami.

Presne tak... no za ten čas tu nikto nezmizol, nebuď posera.... ktovie, možno tá mladá duša mala neskutočne dlhý život pred sebou, tak vládca má preto z čoho čerpať energiu. To nikto nevie. No jedno vám viem z istotou povedať, že akonáhle jej energia vyprchá, bude potrebovať ďalšieho obetného baránka. Možno si to práve TY!