Les Duchov [ Levi X Reader SK] »DOKONČENÉ«

°Things that whisper°

LEVI ACKERMAN POV

"Nemôžeš tu zostať, čakajú nás..." zúfalo som začal. 

"Musím tu zostať, je to môj osud. Navyše, nechcem, aby niekomu ublížil. Ja som si už na to zvykla, a preto nenechám, aby niekto iný trpel za mňa." otvorene odpovedala. 

"Ja ťa o to neprosím.." povedal som, zatiaľ čo som sa k nej priblížil. Moja rýchlosť napredovala, vzduch pretekal okolo môjho tela. Chytil som ju za rameno, cez ktoré opäť prešla dlaň ako skrz piesok. Pozrel som sa na svoju ruku, následne do jej očí. Teraz ma upokojovali, že bude všetko v poriadku. Na chvíľu by som im aj uveril, keby že nás nevyrušilo svetlo vychádzajúce z bytosti existujúcej nad rámce nášho vnímania. Porozhliadol som sa okolo nás. Stáli tam duše, stáli tam stvorenia nadzemské. Tmavé rohy, pripomínajúce jeleňa prirastali na hlavu človeka spojenú s telom dravca. Tieto kreatúry, ba ešte rôznejšie, nás pozorovali. 

"Levi, prosím, choď už.." šepkala, presne, ako tie kreatúry navôkol. Pozrel som sa na ňu udivene. "Ale, ja ťa milujem..." prehovoril som. Neovládol som sa. Pobozkal som ju. Moje pery teraz narazili na tie jej, vrúcne okvetné lístky, neprešli skrz. Boli zhmotnené. Celá táto situácia sa zdala byť pod kontrolou, no vymykala sa mi postupne spod dohľadu. 

Miernejšia tlaková vlna ma odhodila od nej čo najďalej. Bola to pravdepodobne energia tohto lesa, ktorá ma od nej odlučovala už predtým. Zrazu jej telo naberalo iný kontrast. Nebola už taká tmavá. Obkolesovalo ju svetlo. Načiahla ruku ku mne. Chcel som ju chytiť, no rozpadla sa ako piesok a zmizla v priestore. Zdalo sa, akoby ju zhltla čierna diera. Neskončilo to iba rukou, bola pohlcovaná celá. "Ďakujem, zachránil si ma." prehovorila predtým, než sa vyparila úplne...