Les Duchov [ Levi X Reader SK] »DOKONČENÉ«

°On a ja°

AUTORIS: Keďže predošlá časť bola krátka, tak som chcela ešte dnes dopísať takú malú bodku za týmto príbehom. Ďakujem za to, že sa ešte nájde niekto kto si prečíta moje myšlienkové pochody sústredené do tejto knižky.
Ps. viem, že obrázok nie je z AOT ale hodil sa mi tu :3

[Y/N] POV

V mojej hlave sa mal zrodiť plánB. Nejaký nápad, ktorý však neprichádzal. Mala som prázdno. 

Po všetkých tých rokoch ma museli moje mozgové závity sklamať práve teraz. Práve v tomto momente, ktorý bol pre mňa kľúčový. Uvedomovala som si situáciu až veľmi dobre na to, aby som si to mohla len domýšľať.

 Realizácia raz a znova na mňa doľahla. Prečo práve ja!? Som tu sama a nikto mi nepomôže. Môžem sa spoľahnúť iba na seba. Chyba. Však som neschopná pohybu či jednej vety, ako mám niečo vymyslieť? Jednoducho. Prestanem premýšľať nad ním. Nad bozkom, ktorý som nečakala. Nad bozkom, ktorý ma na plnej čiare odrovnal. Na jeho jemné a svieže pery. Okvetné lístky ruží. DOSŤ 

Moje vnútorné rozpory pokračovali ešte hodnú chvíľu. Čiastočne som sa upokojila a zdvihla som oči, ktoré som upriamila na jeho rysy tváre až napokon moja cesta skončila v jeho očiach. Stáli sme tam v tichu, ktoré dopĺňal jemný zvuk šumu lístia prichádzajúceho cez pootvorené okno. 

Navzájom sme si nazerali do duše. Už som z neho necítila odpor a hnev. Cítila som z neho mier a nehu. Náklonnosť, ktorú som mu v mojich citoch potajomky opätovala. Jemne som sa pousmiala. Načiahol ruku a vrátil mi vypadnutý pramienok vlasov za uško. Teraz som už istotne vedela, že sa červenám. Moje líca boli v plameni. 

Nič okolo ma nezaujímalo. žiaden Boh lesa, žiaden tvor či človek. Boli sme len my dvaja. On a ja. Navždy...