Les Duchov [ Levi X Reader SK] »DOKONČENÉ«

°Happy Levi=Happy me°

[Y/N] POV

Isabel ma ubytovala v jej izbe. Doniesla mi jej oblečenie, keďže som jej vysvetlila zúfalú situáciu, ktorú som si v tom momente vymyslela. Nahovorila som jej nezmysly, ako mi oblečenie aj moju identifikačnú kartu stratili pri prevoze batožiny. Očividne tomu uverila. Nechcela som jej klamať. Ale čo som jej mala povedať!? Že som mŕtvy človek, ktorý zomrel rukou Boha. Duša, od ktorej je závislá existencia okolitého lesa, pretože zo mňa čerpá energiu. Alebo to, že som zamilovaná do jej najlepšieho kamaráta? A preto sa správam ako najsebeckejší človek na Zemi? To určite...

Keď sme sa dali obe doporiadku, vyšli sme z izby a namierili si to do jedálne, kde sa už zbierali
ovisnuté tváre žiakov. Každý bol unavený, pretože matrace neboli práve najpohodlnejšie. A to je čo povedať, keď už aj mne sa zle spalo.
Sadli sme si za stôl, kde nikto nebol. O malú chvíľku sa k nám pripojili Farlan a Levi. Levi si sadol oproti mne. Mal úsmev na tvári. Každý si to všimol. V živote ho nikto nikdy nevidel sa usmievať. Po prvýkrát v živote nechával ľudí čítať jeho šťastné emócie.
Pohľad mi unikol na jeho svetlú tvár. Akonáhle na naše oči stretli, uhla som pohľadom. No on na mňa stále pozeral. Akoby sa chcel dívať skrz oči do mojej duše. Bolo to príjemné, no zároveň som bola stále väčšmi nervóznejšia. Sedeli sme tam hodnú chvíľu, pretože dievčatám, ktoré nosili jedlo na stoly chýbala vrtuľa v zadku. No malo to aj dobrú stránku. Bola som pri ňom. Spoločne sme sa naraňajkovali a potom vedúci rozdelili každej triede program. Trieda Leviho, Isabel a Farlana mala mať splav. Keď to všetci zistili, pozreli sa na mňa s opytovacím sa výrazom. Nechápavo som sa na nich pozrela, no v zápätí som to pochopila.
„ No ehrm... jaa... mám zdravotnícky kurz..." opätovne som zaklamala. Nepáči sa mi klamať. No nemala som na výber. Predsa do ich triedy nepatrím. To by ma poznali. Vlastne, ja nepatrím nikam. Nikde nie je moje miesto okrem lesa.
Levi si povzdychol a vydal sa do svojej izby, pretože mali nariadené sa prezliecť do plavok. Isabel tiež odbehla, teraz už do našej izby. Sedela som pri stole a pozerala sa na hladinu oranžového džúsu. Nechápem, čo sa s ním stalo. Však bol predtým protivný a hnusný. A teraz? Úplny opak.
Po hodnej chvíli ma niekto chytil za ruku, ktorú som mala položenú na pohári. Trhla som sa a hlavou som sa otočila k nikomu inému než Leviovi. Naše pohľady sa znovu stretli a teraz sme boli bližšie než predtým. Cítila som jeho dych na mojom krku, pričom sa mi spravila husia koža. V malom okamihu sa naše okvetné lístky stretli. Čas akoby sa zastavil, všade vybuchoval ohňostroj. Svetielka okolo nás tancovali. Táto chvíľa patrila nám.
Odtiahol sa a zapozeral sa do mojich očí. Potom mi rukou pacol po hlave.
„ Bozk je za včerajšok a -pohladenie- za to, že ma biješ." bolo mu dosmiechu, keď uvidel môj výraz. Mala som našpúlené pery a červené líca.
„Netvár sa tak roztomilo a mimochodom nehovorila si, že máš mať zdravotnícky kurz? Všetci tvoji spolužiaci už išli na vaše stanovisko." Hneď, ako som to počula, ma chytila panika a postavila som sa. Chcela som opustiť miestnosť, no chytil ma za ruku. A potiahol k sebe.
„Nebude vadiť ak tam neprídeš... Proste poď s nami..." nestihla som ani odpovedať a už ma ťahal preč z miestnosti.