Les Duchov [ Levi X Reader SK] »DOKONČENÉ«

°Splav Obety°

Ako ma Levi ťahal preč z miestnosti, začala som sa neskutočne červenať. Nevedela som, ako mám reagovať na toto jeho správanie. Celá táto chvíľa sa mi zdala byť neskutočná. Ešte pred okamihom som sa nachádzala v lese a potajomky som sledovala, ako Levi prichádza do penziónu a teraz? Drží ma za ruku a ťahá ma ktovie kam.

Ocitla som sa na priestranstve, kde na jeho konci sa nachádzala rozbúrená rieka, ktorú sme mali absolvovať. Pocítila som niečo, čo som nikdy nezažila. Ruky sa mi chveli a bola mi zima. Levi stál vedľa kajaku a pomáhal ostatným chalanom všetko pripraviť. My, dievčatá sme sedeli na mäkkej tráve a pozorovali hromadu svalov. Niektoré dievčatá sa rozplývali šťastím nad silou ich spolužiakov. Myslím, že ich konečne videli aj v inom svetle, ako len pamäťové mašiny.

Počúvala som, o čom sa rozprávali, zatiaľ čo mi Isabel plietla dlhý vrkoč. Padla len jediná téma, a to bol Levi. Páčil sa všetkým. Aj mne. Neviem, čo ma na ňom na začiatku priťahovalo. Či jeho atletická postava? Jeho vlasy? Jeho oči? No teraz to už viem. Bola to jeho aura, charizma, ktorá z neho vyžarovala na míle ďaleko.

Keď mali všetko pripravené, prišli po nás. V okamihu, keď sa Levi približoval ku skupinke dievčat, všetky sa postavili, až na mňa. Ja som sedela a užívala si jemné lúče slnka. Vtom mi niekto zobral prísun lúčov. Otvorila som oči a uvidela, ako niekto stojí predo mnou. Zdvihla som pohľad a uvidela som Leviho, ako mi podáva ruku. Jeho mocnú ruku som so zahanbením prijala a postavila som sa. Opäť som cítila jeho teplo, teplo, ktoré cítim len pri ňom. Je to zvláštne. Cítim sa byť pri ňom opäť živá.

Otočil ma chrbtom k nemu a obliekol mi krikľavo oranžovú vestu. Isabel si všimla moje ružové líca a nezabudla to vytiahnuť na povrch. Ukázala prstom na mňa a ja som ešte viac červenela. Všetci sa začali smiať, ja s nimi, no bol to skôr nútený smiech ako od srdca.

Splav bol úžasný. Nevedela som čo mám robiť, očividne všetci ostatní áno. Chýbala mi sila živého, fungujúceho organizmu. Čo som, iba pár molekúl spojených do halucinácie. Iba predstava, ktorá zmizne z hlavy tak rýchlo ako sa tam objavila. Nič viac, nič menej.

Snažila som sa sústrediť na pohyby vesla v mojich rukách, pritom som si nevšimla, ako všetci kričali. V poslednej chvíli som zbadala konár tesne nad hladinou vody, smerujúci na moju hlavu. V predstave som mala tancujúce žlté hviezdičky okolo mojej hlavy, ako v kreslených rozprávkach.

Pocítila som niečije ruky na svojich ramenách. Levi sedel oproti mne, keďže mal na starosti navigovanie plte spolu s Farlanom. Vďaka jeho reflexom ma potlačil viac ku podlahe plti, no uvidela som prudký pohyb jeho hlavy. Konár ho trafil rovno do záhlavia. Všetko čo som mala v rukách som pustila a snažila sa zmierniť jeho pád. Jeho horda svalov sa objavila na tej mojej, neskutočnej. Oblapila som jeho nevynímajúce telo akoby to mala byť posledná vec, ktorú som mala kedy v živote spraviť.

Doplávali sme ako poslední, so šiestimi pasažiermi z toho jeden v bezvedomí. Vytiahli sme ho spoločne na breh, s veľkými obavami som ho prezerala, hľadala som zranenia. Akonáhle som siahla na zadnú časť jeho lebky, cítila som niečo teplé. Keď som vytiahla ruku, bola na nej krv. Celá zhrozená som spadla dozadu s vystrašenými očami.

Rozbehla som sa po pomoc. V očiach sa mi zbierali hrudy sĺz, bežala som ako o život. Nemôžem uveriť tomu, že riskoval život pre mňa. Taká sprostá náhoda, debilný strom. Prisahala by som, že keď som sa predtým pozerala tým smerom, tak tam žiadna vetva nebola. Počkať, to nebola náhoda....

V tom momente mi to docvaklo. Spomaľovala som, až som postupne zastavila. Niekto ma predbehol a smeroval ku učiteľom, ktorí boli už len pár desiatok metrov odomňa. Čupla som si na zem chytajúc si hlavu, šklbajúc si vlasy. Hnev sa hromadil v žilách, nenávisť kolovala v DNA. Bola som pripravená vypomstiť sa.

Rozbehla som sa smerom do lesa. V pozadí som počula veľmi známi zvuk ambulancie, ako sa zosilňoval, napokon miznul v diaľke. Bola som natoľko blízko, avšak ďaleko, zdalo sa mi, akoby sa les vzďaľoval, no bol stále bližšie. Slzy mi v očiach skresľovali vnímanie.

Horké boli slzy moje.
Horké boli pohľady navôkol.
Horký sa zdal byť zrazu život...