Les Duchov [ Levi X Reader SK] »DOKONČENÉ«

°Začína sa stmievať, zlé veci sa začínajú diať°

Levi Ackerman POV

„Nachádza sa na konci chodby, medzi poslednými izbami." Vošiel do svojej izby. Hoci zapol svetlo, miestnosť sa zdala byť stále tmavá. Táto izba sa líšila od normálneho ponímania izby. Bola celá zaprášená. Nenávidí neporiadok. Tašky položil na zem a sadol si na pripravený futon.

„Levi... len mi nepovedz, že tu budeš celú noc upratovať. Prosím, nechaj to tak a poď sa zabaviť do jedálne, ku ostatným." Farlan navrhol. Farlan bol jeho najlepší kamarát, už od samého detstva.

„Tsch"

Nerád trávil svoj voľný čas v spoločnosti. Najradšej by odišiel upratovať alebo behať. Ani čítanie kníh by preňho nebolo zlé, no znovu by skončil ich čistením od prachu.

Plný obyčajného a zvyčajného znechutenia sa postavil a kráčal smerom ku kvetináču, ktorý sa nachádzal na chodbe. Kráčal dolu po schodoch do jedálne. Všetci sa na naňho pozerali s rešpektom. Výraz na jeho tvári bol vždy rovnaký. Zamyslený, miestami krvilačný až tajomný. Dievčatá takýto výraz milovali. Mal havranie vlasy. Ktoré mu z časti zakrývali tvár. Hoci bol Levi nižšej postavy, nikomu to neprekážalo. Bol kapitánom basketbalového a bežeckého týmu. Dievčatá športovcov zbožňovali a keď sa ku tomu všetkému pridal aj jeho celkový vzhľad, nič neprekážalo ku vzniku jeho fanklubu. Niektoré sa s ním pokúšali nadviazať kontakt, no skoro vždy to skončilo fiaskom. Levi si to ani len nevšimol. Nevnímal, že sa okolo neho niečo deje, aspoň dianie tohto typu.

Farlan kráčal pred ním, no každú chvíľu sa nenápadne otáčal, aby sa uistil, či sa Levi nachádza za ním.

„To sa budeš stále otáčať? Tsch!", Levi si všimol, jeho naoko nevýrazných pohybov, „netvár sa tak, určite si vedel, že si to všimnem!" Farlan a Levi vkročili na prah jedálne. Rozhliadli sa. Jediné voľné miesto bolo až celkom blízko pri okne s výhľadom na les. Navzájom sa na seba pozreli a prikývli. Spravili krok vpred, aby si konečne mohli oddýchnuť pri šálke čaju. Farlan, vysoký, štíhly chlapec s blond vlasmi zrýchlil aby sa posadil chrbtom ku oknu a jeho tvár spravila grimasu. Chcel mať výhľad a kontrolu nad dianím v jedálni, aby mohol pokukovať po dievčatách, ktoré si zjavne užívali jeho nepatrnú pozornosť. Levi sa pozrel na svoje miesto a pokojne sa posadil. Nechcel robiť zbytočné hádky. Z časti mu to bolo jedno a na druhej strane chcel spravil Farlanovi radosť, hoci by si to nikdy nepriznal.

Po chvíľke ticha, zobral Levi svoju šálku a nalial si doň čaj. Šálku s horúcim čajom držal končekmi prstov za okraj. Farlan sa smial, keď po prvýkrát uvidel ako Levi drží šálky s čajom, no neskôr si uvedomil, že je to veľmi elegantné. Časom sa snažil napodobniť Leviove držanie, no nedokázal horúcu keramiku udržať a nie to ešte z nej piť. Nakoniec sa toho vzdal a odvtedy to ignoruje. Levi sedel oproti oknu a videl priamo na tmavý les. V ruke poloprázdna šálka, držal ju tesne pod nosom, aby mohol vnímať omamnú vôňu zeleného čaju. Oči mal zavreté, aby mohol plne relaxovať. V pozadí počul šum hlasov ľudí, ktorý večerali a vychutnávali si oddych po náročnej súťaži v behu cez les. Podľa plánu to bola súťaž a zároveň lacnejšia preprava do ubytovacieho centra, ktorú vymysleli učitelia, hlavne Leviov a Farlanov triedny učiteľ. Mierny šum prebil intenzívnejší a hrubší hlas, ktorý patril Falranovi. Počas Leviovej pauzy Farlan viedol monológ, no všimol si to až pri konci jeho rozprávania, zvýšil hlas. Levi sa zobudil so svojho tranzu a daroval Farlanovi prenikavý pohľad. Striasol sa.

„Hej, Levi počúvaš ma?", povzdychol, „alebo ma ideš celý čas ignorovať!" Levi zdvihol pohľad, aby sa mu pozrel priamo do očí, no jeho pohľad upútalo niečo iné. V ďiaľke uvidel niečo biele. Vyzeralo to ako postava. Postava, ktorá stála medzi stromami a pozorovala ich. Levi položil svoju šálku a snažil sa poriadne zaostriť svoj zrak. Naozaj tam niečo videl, a iba sa v tom uistil, keď sa postavil a podišiel ku oknu. Nehýbalo sa to, veď keby to bol človek, už by dávno odišiel. Posadil sa naspäť na svoje miesto. Leviov fanklub zaregistroval jeho zvláštne správanie. Taktiež boli zmätené, pretože Levi trávi svoj voľný čas väčšinou sám alebo s Farlanom. Takto dáva najavo, že nepotrebuje spoločnosť. Boli prekvapené ohľadom jeho výrazu. Bol nezvyčajný, takýto výraz uňho ešte nevideli. Výraz, ktorý nevedeli rozlúštiť.

Tajomná biela silueta, ktorá žiarila na tmavom pozadí sa pohla. Spravila krok vzad a pomaly odchádzala. Levi si to hneď všimol, jeho oku nič neuniklo. Postavil sa.

Teraz som si istý, že je to človek. Určite to je nejaký úchyl alebo vrah. Tsch. Taký hlúpy! Levi prešiel pomedzi stoly s vražedným výrazom. Farlan s nemým výrazom pozoroval, ako jeho najlepší kamarát odchádza bez slova či pohľadu.

„Asi som ho nahneval..." zamrmľal.

Keď bol Levi v chodbe, bez sledovania ďalších zvedavých očí, rozbehol sa. Bez ďalšieho zbytočného rozmýšľania Levi vybehol z hlavnej budovy a mieril priamo po prašnej cestičke do lesa. Jeho pľúca vdychovali čerstvý a chladný vzduch. Pery mu vlhli pod návalom horkého vzduchu, ktorý sa mu zrážal na perách. Chladný vzduch sa opieral o jeho bledú pokožku, z ktorej mu stekali kvapky potu. Na sebe mal iba biele tričko s krátkym rukávom. V žilách mu prudko prúdila krv a on cítil, že sa ho zmocňuje nepokoj. Vietor sa opieral o jeho tmavé havranie vlasy a zľahka ich nadvihoval. V jeho očiach sa odrážal menší záblesk hnevu zmiešaný so strachom. Zdalo sa mu akoby sa les vzďaľoval, no napriek zvláštnemu pocitu utekal stále vpred. Jeho nízka postava zmizla v objatí lesa. Konáre stromov ho udierali do tváre. Korene sa mu motali popod nohy. Bežal pomedzi stromy a rýchlymi pohľadmi sa snažil nájsť úchyla, ktorý ich ešte pred malou chvíľou sledoval. Medzi stromami uvidel niečo biele. Žiarivé. Levi mysliac si, že uvidel toho chlapa, ktorý by podľa jeho názoru mal skončiť niekde na psychiatrii , zrýchlil, aby ho dobehol. Mieril priamo k nemu. Zrazu mal pocit, akoby ho chcel les uväzniť. Akoby sa za ním les zatváral a konáre sa zhusťovali, a tak znemožňovali jeho rýchly prechod. Neznáma postava zastala. Levi bežal k nej , pripravený skočiť a vraziť mu. Načiahol ruku, aby ho mohol schmatnúť za rameno, no vtom ...