Les Duchov [ Levi X Reader SK] »DOKONČENÉ«

°Tma°

[Y/N] POV

Nevnímala som naďalej čas, či okolie. Motala som sa bludiskom lesa, snažila som sa nájsť cestu do srdca temnoty. Chcela som požiadať Boha lesa, aby prestal s ubližovaním ostatným ľuďom navôkol mňa. No čoraz viac som sa približovala k jeho bytiu, tým menej som ho chcela odprosiť, a tým viac som ho chcela zničiť. Agresivita, či už spojená s bezmocnosťou spred chvíle sa menila. Vzrastala, no zároveň menila mňa ako podstatu. Moje telo bolo čoraz ťažšie, no s pribudajúcou ťažobou, som sa odhodlávala na rýchlejšie tempo. 

Cestou som narazila na bludičky, prázdnych čiernych duchov pohlcujúcich všetko živé či neživé. Oni sú posledným štádiom zatratenosti života. Ich počet vzrastal, to bolo znamenie, že som sa približovala ku stromu života tohto lesa. Čierne duše ho totižto ochraňovali. Zastala som, na mojej pravici som uvidela fosforeskujúci koreň, ktorý pomaly mizol v zemine. Chcel újsť predo mnou, aby som nenašla cestu k nemu. Rozhorčila som sa, pričom som sama na sebe ctila zlú auru. Čím mal objekt či osoba tmavšiu auru, tým viac lákal čiernych duchov, ktorý sa okolo mňa zbiehali, ako krysy na korisť.  Hnev už iba prichádzal, hromadil sa. Aj keby som sa ho chcela zbaviť, nebolo to možné. Okolnosti, či miesto kde som sa nachádzala prispievali k zosilneniu zloby, ktorá bola v tom momente väčšia ako som bola ja. 

Premohla ma...

Vtedy som zastala. Zrazu sa vyparila. Všetka tá zloba. To rozhorčenie. Tá agresivita. Vnímala som spomalene, akoby som požila halucinogénne podhubie. Bolo to nepopísateľné... Akoby som stratila už všetko stratené a už dávno zabudnuté. Moje ruky tmavli... To bol znak iba jedného. Stávala sa zo mňa čierna duša, bez zmysla života, žijúca v nekonečnom utrpení, živiaca sa ním. 

Tmavá kliatba sa rapidne šírila, do takej miery, až mi zostali len kúsky pôvodného tela. Zakaždým, keď sa temnota môjho tela rozšírila, ovalil ma oslepujúci záblesk svetla, s ktorým prichádzali spomienky. Spomienky z môjho strateného života spred stá rokov. 

Smiech.

Schovávačka vo vysokej tráve. 

Vitie vencov z belasých Margarét a žltých Púpav. 

Chytanie rýb s oteckom v neďalekej rieke, pri našom dome.

Šantenie so súrodencami v lese. Naháňanie sa pri mohutných stromoch pokrytých tenkou vrstvou machu. Slniečko predierajúce sa pomedzi konáre a lístia, príjemné na dotyk. Smiech a už iba krik. Môj krik. Krik mojich bratov a sestier. Snaha zachytiť sa tej tenkej nitky života.

Pretrhla sa.

Tma. 

Bolesť, ktorá pomaly ustupovala, zatiaľ čo sa tma rozširovala. Neskôr už iba pokoj a ticho. Zobudila som sa pri svietiacom strome, Strome Života. Necítila som nič. Ani samú seba....

On ma zabil...