Les Duchov [ Levi X Reader SK] »DOKONČENÉ«

°Len kvôli°

[Y/N] POV

Ja som bola živá, mala som rodinu, bola som šťastná... Snažila som otvoriť svoje ústa, ktoré boli ako zalepené. Chcela som všetko vykričať, no bola som bezmocná ako v nejakej nočnej more, v ktorej utekáš ku dverám, ktoré sa stále čoraz viac vzďaľujú. 

Tmavá hmota vytekala z mojej postavy a vytvárala novú vrstvu, z ktorej niet úteku. Jediné miesta, kde sa nenachádzala vôbec, boli kde sa ma dotkol Levi. 

"Ó môj bože LEVI!" vykríkla som z celej svojej zostávajúcej energie. Pretrhli sa švi na mojich ústach. Popraskala prelievajúca sa tmavá hmota. Z puklín sa však začala valiť omnoho rýchlejšie. Akoby ju niekto riadil. Akoby ma tu chcel niekto uväzniť. Vedela som kto to bol...

LEVI ACKERMAN POV

Prišiel som späť. Nič to nebolo, len menší otras mozgu. Jasné, že všetci navôkol z toho spravili obrovskú tragédiu, ktorej centrom bol ich obľúbenec. Akonáhle som vkročil do haly, na môj popud som mal povolené sa vrátiť späť a nie cestovať domov, skočila na mňa Isabel. Jej žiarivo červené vlasy mi pohladili tvár, ako to mali vo zvyku. Skoro sme sa spolu vyvalili na zem. Priblížil sa aj Farlan, podal mi chlapsky ruku a uvítal ma späť medzi živými. Nad jeho humorom človek nemal inú možnosť, len sa pousmiať a uznať mu za pravdu. 

"Is...kde je [Y/N]??" spýtal som sa červenovlásky kráčajúc smerom do jedálne. Tá sa na mňa pozrela svojimi veľkými kukadlami, no neodpovedala. Vyzerala zarazene. Rozmýšľala. 

" [Y/N]? Tak tú nepoznám, prepáč.... hej! Farlan! nepôjdeme nášmu pacientovi kúpiť niečo pod zub?" usmievavo sa spýtala, na čo Farlan len prikývol hlavou na znak súhlasu. 

"Čože?" zakričal som zmätene na ňu späť, no boli už ďaleko na to, aby ma počuli. Zdalo sa mi to zvláštne. Predsa sa poznali, spolu zdieľali jednu izbu, zabávali sa... Toto nedáva žiaden zmysel. Zašiel som teda za ďalšími ľuďmi, s ktorými som ju videl najčastejšie, či nevedia, kde je. No dostalo sa mi zakaždým rovnakej odpovede. Liezlo mi to na mozog. Začínal som mať pocity, či náhodou nebola len mojím výplodom fantázie, ktorý sa mi vpečatil do spomienok pri onom údere. Mal som všetkého dosť, a tak som vynechal stretnutie a aj večeru. Vliezol som do prachom zaplnenej izby. Mal som v pláne si trochu pospať, keďže som bol extrémne unavený, no moje pokusy boli márne. Hneď ako som zažmúril oči, pomyslel som si na tú špinu, na tie kúsky kože cudzích ľudí, váľajúcich sa všade navôkol. 

Zobral som vedro s vodou a handrou z našej, tiež plesňou pokrytej, kúpelne. Moje srdce naplnila úľava, akonáhle som zmietol prach z prvej poličky. O necelú chvíľu som bol hotový, zostávalo len poukladať rozhádzané oblečenie. Začal som s tou najväčšou kopou, ktorá patrila nikomu inému ako Farlanovi. Prehrabával som sa jeho spodkami, keď som zrazu ucítil niečo tvrdé. Bola to drevená skrinka, ktorú sme spoločne s  [Y/N] v mojich vymyslených halucináciách vytvorili. Bolo to pár dní dozadu, v kreatívnych dielňach, ako súčasť denného programu. Bola to zábava...

Zrútil sa mi domček z karát, keď som si uvedomil, že tá skrinka je reálna. Ona tu bola. Ako je potom možné, že si na ňu nikto nespomína? Utápajúc sa v myšlienkach som sa zadíval smerom von.  V pozadí stál ten rovnaký les, ako predtým. Spomenul som si na prvé chvíle, keď som ju prenasledoval, keď som ju stretol. Vtedy sa vo mne niečo zmenilo. Nejakým záhadným spôsobom odkryla moju podstatu. To, čo som sa snažil dlhé roky zakopať v hĺbke svojho vnútra. Bolo to len nedávno, čo som ju tam videl stáť...

Inštinktívne som si obliekol mikinu a zobral baterku zo stola, zotmievalo sa. Vedľa vchodových dverí bol batoh, s ktorým sme mali na pláne ísť zlaňovať blízku skalu, bol už v mojom vlastníctve. Ak nebola v ubytovni, mal som tušenie, že bude niekde tam. Možno sama a stratená. Tá myšlienka mi dodala veľkú odvahu. Vybral som sa do temnoty. Len kvôli NEJ...