Miluj ma navždy!

3.kapitola

„Čože?"

„Vidíš iné východisko?"

Patricia si mimovoľne položila dlaň na bruško. Automaticky si predstavovala, že jej dieťatko bude vyrastať v prepychu, obklopené množstvom sluhov a tým najlepším jedlom. Zároveň si však uvedomovala, že jej rodina s týmto vzťahom nikdy súhlasiť nebude. Dokonca keď zistia, že poškvrnila svoju povesť a zostala v druhom stave, mohli by ju vyhnať a Alejandra zabiť.

„Nie," povedala po chvíli a stúlila sa mu na hrudi. „Ujdeme a tajne sa vezmeme. Budeme žiť v malebnej chalúpke a okolo nôh sa nám bude tmoliť mnoho, mnoho detí," usmiala sa.

„Tiež si to tak predstavujem," pobozkal ju na čelo a odhrnul kučierku. „Ale už by si mala ísť. Musíš sa zbaliť, pripraviť všetko potrebné. Odídeme zajtra v noci, súhlasíš? Čím skôr, tým lepšie. Nechcem už byť od teba oddelený ani o deň dlhšie."

„Och, no, pokúsim sa..."

„Veľa toho neber, kone toho toľko neunesú."

„Ale čo maličké?"

„Kým sa narodí, budeme mať veľa oblečenia."

„Ale, keď ja neviem šiť ani nič podobné," zaúpela Patricia.

„Naučíš sa."

„Budem musieť," uznala váhavo. „Pre svoje dieťatko urobím čokoľvek."

Ešte raz ho pobozkala a vykĺzla z postele. Pri kozube na seba navliekla priesvitnú košieľku, pričom naskytla svojmu snúbencovi pohľad hodný bohov.

„Si nádherná," povedal a podišiel k nej. „Nechoď. Zostaň so mnou. Do rána. Možno keby nás tu našli, prinútili by ma vziať si ťa. A ja by som to s radosťou spravil," znovu jej vyhŕňal košieľku.

„Alejandro, ty nenásytník, musím už ísť," odtláčala ho, no onedlho už na ňom sedela obkročmo v starom ošúchanom kresle a znovu a znovu mu dokazovala svoju lásku. Tentoraz sa milenci nechali trochu strhnúť a keď Patricia konečne vyšla z jeho domca, bol pokročilý čas.

„Lady Patricia!" vystrašene zašeptala komorná, ktorú stretla na polceste. V očiach des, ruky i brada sa jej triasli. „Pani moja, našli nás, odhalili!"

„Kto?" zhrozene ňou zatriasla Patricia. „Kto?!"

„Váš otec! Už o vás vie! Bjork, strážnik, mi povedal, že dnes mal za úlohu pánov sluha sledovať vás, pretože už dlhšie mali podozrenie. Ach, pani moja, v tomto čase už je asi v jeho komnate a podáva mu získané informácie! Teraz som to zistila, nemala som vás ako varovať!" nariekala mladá komorná.

Vystrašená Patrícia sa spýtala: „Čo budeme robiť? Čo teraz? Myslíš, že pôjde za ním?"

„Určite. Ach, pani moja, ja som vám vravela, aby ste tam nešli! Aby ste dnes zostali v komnate, nepočúvli ste ma! Čo budeme robiť? Čo len budeme robiť..."

„Elsa, mlč! To ty máš pomáhať mne! Počuješ? Upokoj sa!" zatriasla ňou znovu Patricia a horúčkovito uvažovala. Ak sa vráti do svojej komnaty, ráno už nemusí byť Alejandro medzi živými. Ak sa to teraz jej otec dozvedel, nebude otáľať.

„Elsa, Alejandro ma požiadal o ruku," ukázala jej prsteň a komornej takmer oči vyskočili z jamôk. „Chce si ma vziať, miluje ma a chce, aby sme spolu odišli. Tajne. Vieš, že čakám jeho dieťa. Povedala som mu to. Nemôžem dovoliť, aby ho otec zavrel, alebo, nedajbože, nechal zabiť. Odídem s ním hneď. Poviem ti, čo urobíš a čo povieš a ja sa ihneď vrátim."