Miluj ma navždy!

6.kapitola

Ďalšie ráno zaľúbenci vyšli z komôrky spoločne, držiac sa za ruky.

„Som rada, že ste už zdravý," usmiala sa Beth a položila pred Alejandra ovsenú kašu s jabĺčkami a medom.

„Ako buk," žmurkol na Patriciu a pustil sa do jedla. Patricia dostala len obyčajnú ovsenú kašu. Zaujímalo ju, prečo i ona nemá jabĺčka, no nechcela znieť nezdvorilo, tak zjedla svoje raňajky, hoci jej vôbec nechutili.

„Fantastické," utrel si Alejandro ústa a obdaril Beth milým úsmevom. Patricii neušlo, ako na neho ich záchrankyňa pozrela. Nepáčil sa jej ani Elizabethin obtiahnutý živôtik, ktorý na nej doteraz nevidela. Prsia jej z neho priam kypeli a ani vyhrnutá sukňa, pripnutá k pásu, aby nezavadzala pri chôdzi, toho veľa nezahaľovala.

„Rozmýšľal som, že by sme sa pohli ďalej."

„Oj, veď len zostaňte, aspoň istý čas. Kam by ste išli?"

„Chceme sa zosobášiť," chytil Alejandro Patriciu za ruku a pobozkal jej končeky prstov. Obdarila ho zbožňujúcim pohľadom.

„Ach tak," odvetila Beth trochu zamrznuto. „No ale jediná kaplnka nablízku je tá na panstve Ubrových." Neušlo jej, ako obaja na seba pozreli.

Takže naši holúbkovia utekajú odtiaľ. Dobre... pomädlila si Beth v duchu dlane. Ten muž je silný, mužný, a keď ich včera sledovala pri riečke, závidela, nesmierne ho závidela Patricii. Čím ho vlastne očarila? Svojou tváričkou? Telom? Veď i ona má čo ponúknuť! Nie je neschopná, ako dcéra pána, dokáže šiť, pliesť, variť, upratať, i potešiť muža... všetko, o čom táto slečinka nemá ani páru. Získa ho. Rozdelí ich. Potrebuje otca pre svoje deti. A potrebuje muža pre seba. Jej telo je už vyprahnuté, túži, lačné, po dotykoch muža... Bude jej. Zbaví sa Patrície.

„A ona, v druhom stave, by teraz nemala toľko chodiť. Nemám kone, trvalo by vám neskutočne dlho, kým by ste natrafili na ďalšie panstvo či dedinu."

Milenci zvažovali svoje možnosti.

„Dobre, premyslíme si to a zatiaľ zostaneme," vyriekol Alejandro po krátkom a tichom rozhovore.

„Výborne, roboty je tu dosť pre všetkých. Aj teraz by mi pomohlo, keby ste mi narúbali dreva," placho sa na neho usmiala Beth.

„Ale iste," vstal od stola a zamieril von.

„S čím môžem pomôcť ja?" zaujímala sa Patricia, trochu v obavách, či sa Alejandro pri takej ťažkej práci po nehode nevyčerpá.

„Mohla by si ísť k rieke a nabrať vodu," nakázala jej Beth, len čo Alejandro zmizol z dohľadu.

„Nabrať vodu? Veď... to bude ťažké," dovolila si namietnuť Patricia.

Plavovlasá žena nadvihla obočie. „Iste, že je to náročné, ale ja si tiež vodu nosím sama, som tu bez muža."

„Ale... ja čakám dieťa..."

„Neublíži mu to, neboj sa. Okrem toho, chceš predsa dokázať Alejandrovi, že si vieš počínať i bez neho, či nie?"

Zasiahla ju na najcitlivejšom mieste. Patriciu v hĺbke duše stále zhrýzali obavy, či bude dostatočne vhodná pre obyčajného muža, šikovného a praktického. Musí mu dokázať, že zvláda prácu kohokoľvek.

„Dobre, idem," odhodlane vstala, vzala z kúta vedrá a odišla. Tento moment ihneď využila Beth. Pozrela do zrkadla, popustila si pramienky vlasov, uvoľnila živôtik a lepšie podkasala sukňu. Spokojne zhodnotila svoj odraz a vyšla von za Alejandrom.