Miluj ma navždy!

19.kapitola

„Ale..." Jej matka sa ešte tvárila šokovane.

„Dobre, ale pôjdeme do salóna." Privrela dvere a rýchlym krokom zamierila dolu. Dvojica sa, ukradomky na seba hľadiac, ponáhľala za ňou. Keď vošli do salóna, Jolana zapálila sviečku a obrátila sa k nim.

„Takže?"

„Mama, ľúbim Alejandra," začala Patricia prosto.

Jolana si odfrkla. „Čím ti pomútil hlavu?"

„Pred chvíľou na mňa zaútočila Elizabeth. V záhrade."

Jolanino obočie vyskočilo vyššie.

„Lady Jolana, dovoľte mi vysvetliť vám to. Všetko," ozval sa Alejandro odvážne.

„Zničil si jej život! Nestačí ti?!" skríkla na neho Patriciina matka.

„Mama," podišla k nej dcéra a vzala ju za obe ruky. „Vypočuj si ho. Elizabeth je... mŕtva."

„Čože?" pozrela na ňu. „Ale... čo sa stalo? Ničomu nerozumiem..."

„To ti práve chcem vysvetliť. No tak, prosím. Najlepšie by bolo, keby tu bol i otec," trochu bojazlivo na ňu pozrela.

„Nechcem ho rozrušovať!"

„Mama, musí to vedieť. Musí spoznať Alejandra a musí pochopiť, čo sa stalo!"

„Patricia," privrela lady Jolana oči, no napokon zazvonila na zvonček a prikázala slúžke, aby zavolala Martusa. Jolana sa zatiaľ usadila a ostražito sledovala muža pred sebou, ako si zmýva krv z rúk. Po chvíli prišiel Martus. Odkedy sa vrátila jeho dcéra, spevnel. Do žíl sa mu vrátil život, prepadnuté líca nabrali plnosti. Pohľad mu zmäkol. Keď uvidel Alejandra, zamračil sa, no skôr, než stihol čokoľvek povedať, predbehla ho Patricia.

„Ocko, dovoľ mi, tebe i matke, vysvetliť mnoho vecí. Len sa usaď a počúvajte nás. Bez prerušenia."

„Ale..."

„Otec..."

„Dobre, vypočujme si, čo nám chcú povedať," posadil sa Martus k Jolane a chytil ju za ruku.

A Patricia spustila. Rozprávala o všetkom. O tom, ako Alejandro prišiel k nim do zámku, ako sa do neho zaľúbila, ako s ním trávila deň i noc, ako si ho chcela vziať, keď ju požiadal o ruku, no bála sa, čo na to rodičia. Alejandro doplnil, ako ju chcel spraviť najšťastnejšou ženou na svete a že nič z toho, čo sa udialo, si nikdy neodpustí. Patricia vysvetlila, ako sa dostali k Elizabeth, ako sa ho snažila zviesť a odlákať a ako Patricia zo zúfalstva ušla do hôr, kde ju dostihla Elizabeth a zhodila dolu. Prerušil ju Alejandrov nahnevaný výkrik, no ona ho dotykom ruky utíšila. Prezradila rodičom, ako k nej prišiel do komnaty, aby jej všetko vysvetlil, ako dnes prišla Beth, aby dokončila, čo začala.

„Preboha!" zvolala Jolana, celá bledá.

„Bola šialená, bolesť a vášeň jej zatemnili myseľ. Zabila sa sama," vydýchla Patricia s hrôzostrašným výjavom pred očami.

„Keď si predstavím, že si mohla znovu zomrieť a jej pričinením," priskočila k nej matka a pevne ju objala.

„Našťastie prišiel Alejandro a zachránil ma. Pomohol mi. Mami, ja ho milujem. Celým srdcom. Stále," pozrela na ňu so zvlhnutými očami. „A viem, že aj on mňa. Neváhal sa postaviť pred zbraň, len aby ma ochránil."

„Lady Jolana, lord Uber, je mi to všetko veľmi ľúto. Nič z toho som takto neplánoval, ale... Patriciu stále milujem. Od prvej chvíle, čo som sem prišiel. A chcel by som vás... požiadať o jej ruku," podišiel bližšie, kľaknúc si na koleno. „Možno nie je vhodný čas, no je to možno moja posledná šanca. Otvorene, s vaším dovolením si ju chcem vziať za manželku a urobiť ju šťastnou. Možno nemám titul a som len obyčajný človek, no môžem ju zahrnúť láskou." S tlčúcim srdcom hľadel na oboch rodičov, v duchu ním mával strach, čo na to povedia, no musel konať. Musel to urobiť teraz, lebo možno by sa k tomu už nikdy nedostal.

„Patricia?" pozrel Uber na svoju dcéru.

„Ach, otec, povedz áno, prosím!" vykríkla so šťastným úsmevom a dojato si zotierala slzy z líc. Táto žiadosť jej vytisla všetky strašidelné obrazy z hlavy. Vbehla do Alejandrovho náručia a netrpezlivo hľadela na otca.

„Prosím..."

Martus pozrel na Jolanu.

„Vždy som chcela pre svoju dcéru len to dobré," začala pomaly.

„Ale to dobré nemusí byť vždy to, čo si predstavujeme my," doplnil ju Martus. „Titul a peniaze nie sú všetko. Hoci neviem, ako vyriešime našu budúcnosť, moja rodina mi je prednejšia."

Patricia sa širšie usmiala a Alejandro ju tuhšie stisol.

„Je pravda, že váš vzťah bol komplikovaný a že najskôr ste si spoločne prežili veľa zlého a napriek tomu, že druhého poznáte dokonalo, aj s jeho chybami, stále sa ľúbite," povedala Jolana. „A to je jedna z dôležitých vecí. Spojiť svoj život s niekým, na koho sa môžeme spoľahnúť aj v ťažkých chvíľach. S niekým, komu môžeme dôverovať."

„Takže v tomto prípade... Áno. Dávam ti ruku mojej dcéry," vznešene oznámil Martus.

Patricia zvýskla a natešene pobozkala Alejandra priamo pred rodičmi.

„Ale dúfam, že do svadby sa budete správať slušne," ozvala sa Jolana.

„Mama, ja to nevydržím, vystrojme svadbu hneď! Už nemôžem bez neho žiť!" vyhŕkla Patricia.

Lady Jolana pozrela na Martusa.

„Ak jej chceme dať ušiť svadobné šaty, potrvá to aspoň tri dni. K tomu vystrojiť hostinu, upraviť kaplnku..."

„Mama, dlhšie ako tri dni čakať nemienim," razantne ju prerušila Patricia.

„Dobre. Svadba bude o tri dni."

Milenci v salóne nemohli byť šťastnejší. Tie tri dni sa obom zdali nesmierne dlhé. Poslušne dodržiavali žiadosť Ubrovcov a Alejandro ani raz neprišiel za Patriciou, hoci sa len ťažko ovládol. Za ten čas teda ukul obrúčky, aby mohol svojej neveste nastoknúť na prst kus seba.

***

Už sú pred nami asi len dve kapitoly. :)