Miluj ma navždy!

14.kapitola

„Čo tu chceš? Okamžite odíď z mojej komnaty!" vyhŕkla Patricia, len čo sa spamätala. Nazlostene si uvedomila, že ju jeho nečakaný príchod úplne vyviedol z miery a srdce sa jej opreteky roztĺklo.

„Až keď si ma vypočuješ," podišiel bližšie a Patricia podvedome odstúpila, pevnejšie si utiahnuc župan. „Niekoľko dní som chodil okolo zámku, len aby som vyzistil, kedy sa dá nepozorovane dostať do zámku. Podplatil som niekoľkých zvedov tým posledným, čo som mal, len aby som zistil, ktorá komnata a okno sú tvoje a kedy ťa v nich isto nájdem. Teraz sa už nevzdám." Pohľadom kĺzal po jej tele, skrývajúcom sa v mäkkej žiare ohňa. Niečo sa mu na nej nevidelo, hoci bola stále rovnako krásna. Vtom pochopil. Jej bruško už nebolo vypuklé. Pozrel na ňu s otázkou v očiach, no zarazila do panika v jej očiach.

„Odíď!" zopakovala. V srdci pociťovala celú búrku emócií, od nenávisti a strachu, až po nekonečnú lásku a vzrastajúcu túžbu. Ale ona nechcela cítiť nič! Túžila len po tom, aby jej bol ľahostajný! Aby jej na ňom nezáležalo o nič viac, ako jemu na nej. „Stráže!" zvolala, no on k nej rýchlo priskočil a prikryl jej ústa dlaňou.

„Prosím, nikoho nevolaj. Iba ma vypočuj."

No ona sa i naďalej metala a pokúšala sa kričať.

„Nerob mi to ťažšie. Lebo inak budem nútený umlčať ťa bozkom." Smutne si uvedomil, že až vtedy zmĺkla. Až tak ho nenávidí, že viac nechce ani jediný bozk od neho?

„Prečo si zmizla? Prečo si mi nepovedala, že odchádzaš? Vieš, ako som trpel?" vyhŕkol s bolesťou v hlase. Vnímal, ako sa jej rozšírili zreničky. „Prečo si odišla?"

Stiahol jej dlaň z pier.

„Odišla? Prečo? Chceš to naozaj vedieť?!" prepaľovala ho zúrivým pohľadom. „Videla som vás! Vedel si, ako mi prekáža, ako jej neverím! A napriek tomu si bol s ňou! Pri riečke!" oči jej znovu zaliali slzy. „Ako si mohol..."

„To nie je pravda! Musíš mi veriť. Nepopieram, že za mnou prišla, že bola nahá a pokúsila sa ma zviesť, ale naozaj som ju odmietol. Nedokázal som to, pretože pre mňa si bola jediná žena ty. Stále si! A vždy aj budeš!"

„Pche!" pohrdlivo si odfrkla Patricia, prekrížiac si ruky na prudko sa dvíhajúcich prsiach. „Si muž. Neodoláš zvodom ženského tela."

„Toto si o mne myslíš?" zranene na ňu pozrel. „Toto je tvoja dôvera vo mňa?"

„Potvrdila mi to aj Elizabeth, keď som ju stretla v lese. Prišla za mnou, aby mi to povedala, aby mi opísala, aký úžasný milenec si!" zaúpela Patricia a pokúsila sa okolo neho prejsť, no nedovolil jej to. Miesto toho ju schytil do náručia. „Pusti ma! Nechcem, aby si sa ma ešte niekedy dotýkal!"

„Nie je to pravda! Nezatvrdzuj si srdce! Počúvaj ho. Určite ti našepkáva, že milujem len teba a nikdy by som ťa nepodviedol," šepol, hľadiac na jej chvejúce sa pery.

„To nech ti ani na um nezíde," mykla sa Patricia. „Odíď, lebo ťa nechám uväzniť!"

„Ľúbiš ma."

„Ľúbim len svojich rodičov. Nikto iný sa už do môjho srdca nezmestí."

„Elizabeth sa ma pokúsila zviesť ešte raz, podala mi drogu, no vďakabohu to prehnala a skôr, než by sa udialo to, po čom túžila jej chorá myseľ, som zaspal."

„Nechcem to počúvať..." odvrátila hlavu.

„Prečo by som ti to inak vravel? Chcem mať čistý štít! Chcem, aby si vedela, čo sa stalo, všetko, pravdivo, aby si si bola vedomá, že mám čisté svedomie..."

„Zhodila ma do rokliny," šepla Patricia, bojujúc so slzami. „Zabila naše dieťa a zabila aj moju lásku k tebe. Len vďaka dobrým ľuďom som prežila. A teraz... musím začať nový život. Minulosť... neexistuje."

„Čo urobila?" zahrmel, nedbajúc, že ho niekto v zámku začuje. Srdce mu zaplnila bolesť. „Naše dieťa... Patricia..." skĺzol dlaňou na jej bruško, no odtisla mu ruku. „Za toto mi zaplatí."

Pustil ju. „Pomstím naše dieťa a dokážem ti, že som ti bol verný. Že niet inej ženy, s ktorou by som chcel spojiť svoj život naveky..."

Patricia pokrútila hlavou, no Alejandro sa zvrtol a rozbehol sa k oknu. Vtom sa zháčil a v momente schytil Patriciu do náručia a pery jej prikryl horúcim bozkom. Celú ju rozochvel, rozdúchal plameň túžby v lone. Cítila, ako slabne... že je len otázkou času, kedy sa jej podlomia kolená...

A zrazu bozk ustal. Skôr než sa nazdala, sa Alejandro znovu stratil v tmavom okne. Rýchlo k nemu pribehla, ešte stále sa dotýkajúc pier. Nevedela si predstaviť, ako mohol vyjsť hore a teraz zoskočiť.

Dúfam, že sa tu už neukáže, už ho nechcem vidieť, presviedčala samu seba, no znovu rozdúchaný plamienok v jej srdci jej až príliš pripomínal, čo sa tu pred chvíľou odohralo. Tá noc bola pre ňu dlhá.