Miluj ma navždy!

4.kapitola

„Mlč už! Čím menej sa budeš brániť, tým ti spôsobím viac rozkoše," zašomral prilepený k jej krku. „Čakajú na teba ďalší."

„Nie! Alejandro! Alejandro!" kričala, no odpoveď neprichádzala. Jej snúbenec ležal neďaleko v tráve s hlbokou ranou v bruchu. Po tom, ako jeho lásku Carlos sotil k stromu, sa zúrivo vytrhol trom statným chlapom a na okamih sa mu podarilo skočiť na Carlosa a vraziť mu do zubov. Nemal však žiadny iný nástroj, ktorým by sa mohol brániť, preto ho znovu ľahko premohla celá banda.

„Na nášho vodcu siahať nebudeš!" zasyčal jeden z tých vyšších a po krátkom boji vrazil dýku hlboko do Alejandrovho tela. Ten sa ešte naposledy mykol a klesol na kolená. Jeho posledný pohľad patril snúbenici. Len a len jeho chybou sa stala Patricia obeťou chlípnika. Keby jej nebol skazil život, nepriviedol do druhého stavu, nepoškvrnil jej panenstvo, mohla žiť šťastne na zámku, v bezpečí. A teraz? Čo ju čaká teraz?

Milujem ťa, Patricia a navždy aj budem, bola jeho posledná myšlienka tesne predtým, ako stratil vedomie. Bolesť mu už nedovolila dýchať.

„Alejandro," zaprosila Patricia znovu, celá vyčerpaná, keď si Carlos zobliekal nohavice i čierny plášť. Už nemala silu brániť sa. Zápästia si už necítila, zvieral jej ich nesmierne pevne. Hoci stále hrýzla a kopala nohami, Carlos sa len smial. Roztrhal jej jemnú košieľku, poslednú vec, ktorá jej zostala a zaútočil na jej pery. Mozoľnatými rukami šmátral po jej tele, stískal prsníky, spokojne mľaskal, posieval krk, ramená i prsia drsnými bozkami, pripomínajúcimi skôr uhryznutia, silou jej rozťahoval pevnej stisnuté kolená, konečne bol len kúsok od naplnenia svojho cieľa, konečne sa dotkol toho, po čom tak túžil, keď tu sa neďaleko ozvalo erdžanie a hluk.

Carlos zdvihol hlavu. Zvuky sa blížili.

„Pomoc! Pomôžte mi, prosím!" využila chvíľku nepozornosti Patricia.

„Čuš, ty suka!" spakruky jej plesol po líci a rýchlo vstal. Nemôže svoju prácu dokončiť. Nesmú ich chytiť, majú pri sebe priveľa ulúpeného zlata. Rýchlo sa obliekol, pohľadom skĺznuc na nahé ženské telo, chúliace sa v tráve. Tak rád by si doprial to potešenie! Je nádherná! No život mu je teraz cennejší!

„Carlos, vraveli sme, že nás privedú do problémov!" zašomrali dvaja z mužov.

„Poďme!" zavelil vodca, vyšvihol sa na koňa a o chvíľu po nich nebolo ani stopy. Zostalo tu len zlomené srdce, rany na tele i na duši a jeden vyhasnutý život.

„Alejandro," zaševelila Patricia tíško. „Alejandro, láska moja..." V tej tme nevidela ani na krok. Mesiac sa ukryl za nadýchané mračná, no ona sa musela dostať k Alejandrovi. Musela sa presvedčiť, že ju naozaj opustil, že už je na svete sama, bezbranná, bezmocná pred podobnými násilníkmi. Pri spomienke na Carlosa ju striasalo, žalúdok sa jej búril, až kým nevyvrátila i poslednú žlč. Potom si trasúcimi rukami navliekla zvyšky roztrhanej košieľky, aby sa aspoň trochu skryla pred chladom a štvornožky sa plazila k miestu, kde naposledy stál Alejandro. Cítila sa nečistá a ubolená. Túžila po horúcom kúpeli, aby spláchla tie odporné dotyky zo svojho tela, aby si ošetrila uhryznutia a škrabance po celom tele. Ďakovala Bohu, že nestihol svoj úmysel dokončiť, nestihol ju poškvrniť, keď už navždy patrila celá Alejandrovi. No ak mal byť skutočne mŕtvy, mal ju Caros radšej zabiť. Nemôže žiť bez svojej lásky. Nie...

„Alejandro," šepla do tmy, utierajúc si horúce slzy, stekajúce po lícach. Začínala ju drviť zima. Bola neskutočne unavená. Nikdy nechcela veriť pestúnke, keď jej rozprávala o zlosynoch, čoho všetkého sú schopní. Myslela si, že preháňa v túžbe vystrašiť ju, aby s niekým, nedajbože, neodišla a nespôsobila škandál. No teraz videla, že upozornenia boli oprávnené.