Keď sa lady zamiluje do obyčajného koniara, môže vzniknúť láska na večné veky. Patricia však nie je jediná, ktorej Alejandro učaril a otec so zväzkom nesúhlasí. Vydrží ich láska intrigy a zradu? Zostanú verní svojmu sľubu napriek nepriazni osudu? Je...
Milé čitateľky, v prípade, že sa vám páčil príbeh Miluj ma navždy! alebo Zobuď ma bozkom, určite sa vám bude páčiť aj Šepot dúhy, kniha, ktorá mi vychádza už teraz v auguste! Zaraďuje sa k young adults a... dojme vás k slzám...
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
A o čom knižka bude?
Niekedy si život naplánujeme do poslednej minúty, no on sa nám iba smeje. Zaútočí na najzraniteľnejšie miesta nášho srdca, aby nám dal pocítiť, kto je tu pánom. A nám potom zostáva jediné: prežiť tie chvíle, čo nám núka, čo najlepšie. Aj s chybami, ktoré každý z nás robí. So svojimi najbližšími. Aby sme raz neľutovali, že sme zatvorili oči pred tými, ktorí našu pomoc naozaj potrebovali.
Študentka Kristína nadovšetko miluje svojho dedka. Do jeho susedstva sa nasťahuje nová rodina s dvoma synmi. Starší z bratov Michal je nepríjemný a prská na celý svet. Nikoho si nechce pustiť k sebe bližšie. Jediný, ku komu dokáže byť skutočne milý, je Kristínin chorý dedko. Tento vzťah však v Kristíne vzbudzuje žiarlivosť a vyvoláva v nej všelijaké otázky. Stále dumá nad tým, prečo pekný mladík nikomu nedovolí nahliadnuť do svojho vnútra. Peter je bratov pravý opak, aj keď ich spája niečo, čo by zo života veľmi radi vymazali. Tragédia. Peter je napriek hendikepu srdečný a veselý. Ale aj jeho niečo ťaží a dúfa, že práve Kristína môže jeho ponurý život presvetliť. Michal však neverí, že toto dievča je to pravé pre jeho brata, ktorého celý život chráni. Ako sa k tomuto všetkému stavia Kristína? Príbeh o sile priateľstva a o láske k rodine...
ÚRYVOK
Občas svoju intuíciu neposlúchnem. Niekedy nad ňou vyhrá
zvedavosť a obyčajná hlúpa túžba. Ale keby som v živote poslúchala
len rozum, unudila by som sa k smrti. A to rázne odmietam.
Možno aj preto som kráčala ďalej po vyšliapanom chodníčku.
Tušila som, kde ho nájdem. Pri altánku som sa rozhliadla priam
s istotou. Prerátala som sa. Nebol tam. Zvedavo som sa obzerala
a pohľad mi padol na postavu opretú o strom.
„Takže ty mi nedáš pokoj?" ozval sa. „Si zvedavšia ako celá
táto dedina."
„Ale čoby. Nemáš otras mozgu?" starostila som sa.
„Ak ma budeš aj naďalej prenasledovať, neviem, neviem, ako
dopadnem."
„Ešte povedz, že to bola moja vina, že si si nechal oplieskať
