Miluj ma navždy!

18.kapitola

Patrícia už nevládala s dychom, bola unavená, po dlhom čase vyvíjala množstvo fyzickej aktivity a ona bola ešte stále pomerne slabá. Horiace fakle pri dverách do zámku už boli blízko, videla lepšie... Vtom narazila do nejakej postavy a z pier jej unikol zúfalý výkrik v domnení, že je to Beth.

„Pat, čo sa deje? Čo tu robíš?" ozval sa Alejandrov hlas a ona sa k nemu s úľavou pritúlila. „Počul som krik, tak som utekal sem. Prečo nie si v komnate?"

„Beth..."

„Čože?"

„Je... tu... Beth. Chce ma zabiť." vyrážala zo seba Patricia zadychčane.

„Je tu?"

„Výborne, tak už vás tu mám oboch," ozval sa tesne za nimi chladný hlas. Alejandro si pritisol Patriciu bližšie a posunul ju za seba.

„Čo tu chceš, Elizabeth?"

„Ty by si to mal vedieť najlepšie."

„Elizabeth..."

„Prečo si odišiel?" zaúpela a vyšla z tieňa. Jej prázdne oči naháňali Patricii strach. Črtala sa v nich len zúrivá túžba vziať si, čo jej podľa nej právom patrilo.

„Dávaj si pozor, láska moja," povedala Alejandrovi.

„Láska moja," znechutene zopakovala Elizabeth. „Ušiel si odo mňa ako zbabelec. Nebolo ti pri mne dobre? Nebola som dobrá v posteli? Nestačila som ti?" vyrážala zo seba zlomene, mysliac na všetky jej snahy, ktoré zlyhali. No deň, keď Alejandrovi podala drogu, bola tak blízko, no nakoniec zaspal skôr, než niečo dokázala docieliť. Keď sa prebral, ušiel, blúdil okolím, až kým nenaďabil na Brada a Annie, ktorí mu povedali, že jedno dievča našli a kam ho odviezli.

„Elizabeth, dobre vieš, že som bol vždy verný Patricii," zaznelo mu v hlase varovanie.

„Si môj!" vykríkla Elizabeth. „Mňa si mal milovať! Vedela som to hneď v prvý deň, ako si sa zjavil v mojom živote! Máš všetko, čo stelesňuje moje predstavy! Tak prečo? Prečo?" vzlykla Elizabeth a dýka v rukách sa jej zatriasla. „Prečo ma nemôžeš milovať?" takmer zašepkala.

„Pretože milujem Patriciu. Bolo to tak vždy a navždy to tak aj zostane. Daj mi tu dýku, Beth, daj mi ju a ten trest, čo na teba uvrhnú Ubrovci nebude taký vysoký," podišiel k nej Alejandro.

„Láska, nepribližuj sa k nej, je nebezpečná!" zvolala Patricia.

„Daj mi ju," zopakoval takmer láskavo, zatiaľ čo ona zúfalo vzlykala. „Daj mi ju. No tak."

„Ale najskôr zabijem teba! Ak ťa nemôžem mať ja, tak ani ona!" skríkla a vyrútila sa na neho s natiahnutou rukou. Alejandro sa však šikovne uhol a ona sa zatackala v nečakanom prázdne.

„Dobre. Keď nie ty, tak ona!" schytila Patricia a priložila jej dýku na hrdlo.

„Alejandro," pípla.

„Alebo pôjdeš so mnou, alebo ju zabijem. Vyber si. Ešte stále ti dávam šancu. Nie je to dostatočný prejav lásky?"

Alejandro horúčkovito uvažoval. Musí Patriciu zachrániť!

„Dobre, vzdávam sa. Pôjdem s tebou."

„Alejandro!"

„Určite?" prižmúrila Elizabeth oči a tlak dýky sa zväčšil.

„Áno. Iba som ťa skúšal. Chcel som ublížiť Patricii preto, že nám tak dlho prekážala v ceste. Dobre vieš, že milujem len teba. Povedal som ti to pri riečke, pamätáš si?"

Zdalo sa, že ju to zaujalo.

„Aj vtedy v izbe, keď Patricia konečne zmizla. Milovali sme sa až do rána. Beth... Mysli na naše deti, na Avana a Janelu..."

Elizabeth zaváhala. Naozaj ju miluje! Ju aj jej deti... Iba klamal, aby sa spoločne zbavili Patricie...

„Alejandro," hlesla hlasom plným túžby a uvoľnila zovretie. Patricia sa jej vytrhla a Alejandro ju stiahol k sebe.

„Nie!" skríkla Beth. „Oklamal si ma! Zase si ma oklamal!" zrevala, až z neďalekých korún stromov vzlietol kŕdeľ vtákov.

„Nikto ma nikdy nemiloval! Nikdy nikomu na mne nezáležalo. Ani jemu!" vykríkla zúfalo, mysliac na skutočného otca jej detí, ktorý ju krátko po ch narodení opustil. V jej hlase bolo toľko trpkosti a bolesti, že i Patricii zovrelo srdce. „Nikdy... Vždy som bola dobrá len na jedno... Ale aj ja mám svoje srdce! City! Aj ja potrebujem ľúbiť," šepla, zotierajúc si slzy. „Bez teba môj život nemá zmysel!" vyhŕkla a zabodla dýku do svojho tela. A znovu a znovu, strašidelne sa pritom smiala, akoby jej to prinášalo potešenie. Akoby chcela zničiť všetku tú bolesť, sklamanie a trpkosť, ktoré ju z vnútra rozožierali.

„Elizabeth!" zvolal Alejandro, keď jej telo bezvládne kleslo k zemi a objal Patriciu, skrývajúcu si tvár v jeho hrudi.

„Elizabeth," zatriasol ňou, keď sa odtiahol od snúbenice.

„Alejandro," zašepkala, nemotorne ho chytiac ľadovou a zakrvavenou rukou za lakeť. „Mil-milujem ťa. Postaraj... postaraj sa o naše... deti," vydýchla a privrela oči. „Prosím."

Alejandro ňou ešte raz jemne potriasol, no keď sa už ani nepohla, pozrel na Patriciu. „Je mŕtva."

„Och, to je hrozné!"

„Poď," chytil ju za ruku a opatrne obišli ležiace telo, „musíme niekoho zavolať."

„Alejandro, to je hrozné. Strašné! Čo s ňou... spravíme?"

„Bjork," oslovil jedného zo strážnikov. „V záhrade je mŕtva žena, postarajte sa o ňu, prosím."

„Chlapi! Je tu Alejandro! Rýchlo, zatknime ho!"

„Nie!" postavila sa pred neho Patricia. „Je tu so mnou. Ale o tú ženu sa treba postarať! O chvíľu sa vrátime a povieme vám viac! Teraz o tom musíme informovať predovšetkým mojich rodičov," obrátila sa k Alejandrovi, ešte stále bledá v tvári.

Náhlivo vkročili do zámku a Patricia ho viedla chodbami do komnaty jej matky. Keď zastali pred dverami, pozrela na milenca, aby si dodala odvahy a zaklopala. O pár sekúnd sa vo dverách zjavila jej matka, ešte stále v denných šatách.

„Patricia! Čo tu robíš? Nie si na plese? Ale... Čo tu robí on?!" vyhŕkla, otvoriac dvere dokorán. „To je krv?" zhrozene pozrela na jeho dlane. „Ublížil ti? Stráže!"

„Nie, mama, počkaj!" zastavila ju dcéra a vzala Alejandra za ruku. „Stalo sa niečo... strašné. Môžeme sa porozprávať?"