Chudobný syn milionárky

1. časť

V malom mestečku Prešov na východe zabudnutého, no nádherného, Slovenska sa počasie vyzlieklo z plaviek a zobralo zo skrine farebný kabát jesene. Listy sa začali meniť farby a pomaly padať zo stromov. Vonku vykuklo slnko spoza horizontu. Bolo príjemné počasie. Ani veľmi teplé, no ani chladné. Obloha mala krásnu svetlomodrú farbu, posypaná bielymi mrakmi, ktoré pripomínali vatu. V miestnej strednej škole prebiehalo vyučovanie. V III.A na gymnáziu prebiehalo vyučovanie a v zadnej lavici s kapucňou na hlavne spal modrooký mladík.

„Blažej! Hej, Blažej! Zobuďte ho niekto sakra!" Veľké mozoľnaté ruky so spiacim žiakom začali triasť načo okamžite vystrašene otvoril oči a porozhliadal sa okolo seba. Nasadil si obdĺžnikové okuliare s jednoduchým kovovým rámom, ktoré mu padli na lavicu a hodil na profesora ospravedlňujúci pohľad. Triedou sa ozval slabý šum smiechu, ktorý chlapec počul okrajovo. "Blažej, mne je jedno, či Vás ostatní profesori akceptujú ale na mojich hodinách spať teda nebudete! Láskavo si to zapamätajte!" zahrmel triedny učiteľ desivo. Mladý študent už už išiel niečo odvetiť ale profesor, nehľadiac na to, ho prerušil. "A hlavne keď vám, žiaci, chcem predstaviť vášho nového triedneho učiteľa," pozrel sa na žiakov.

"Pán profesor? Nemali ste náhodou odchádzať až ďalší rok?" spýtal sa niekto zo zadných lavíc tak, aby to vyznelo sklamane, no všetkým bolo jasné, že to predstieral. Bola to jedna z tej "smotánky" strednej školy, umelá blondína s make-upom na tvári, ktorý skôr ale pripomínal omietku na domoch.

"V pôvodnom pláne to tak bolo, ale sťahujeme sa do iného mesta," odmlčal sa. "Chcel som vám prestaviť vášho nového profesora. Pán Halák, prosím, vstúpte," povedal hlasnejšie o čosi hlasnejšie aby ho bol počul a dvere do triedy sa otvorili. Do triedy na druhom poschodí školy vstúpil mladý dvadsaťdva ročný muž. Bol to vysoký blondiak s vlasmi vyčesanými dohora a plnými perami, ktorí si každý všimol vždy ako prvé. Hruď mu zakrývala pásikavá čierno-biela košeľa, nohy mu obťahovali čierne skiny jeans, ktoré boli na kolenách roztrhané a hnedými topánkami. Modré oči pripomínajúce pokojnú hladinu mora zakrývali okuliare s čiernym plastovým rámom, s ktorými vyzeral neodolateľne. Výrazné lícne kosti a vyšportovaná postava ho robila omnoho dominantnejším ako naozaj bol. S milým úsmevom, ktorý sa mu pohrával na rúžových perách a skrášľoval jeho milú tvár, sa otočil k zaujatým tretiakom sediacich v laviciach strednej školy.

"Ahojte. Moje meno je Mattew Halak. Mám 22 rokov a pochádzam z Írska, Mullingar presnejšie." Usmial sa žiarivým úsmevom, z ktorého nie jedna padala do kolien. Blondínkina ruka vyletela do vzduchu, aby sa niečo jej budúceho triedneho opýtala, ale starý profesor Lukáč ju zakríkol: "Slečna Tóthová, na Vaše otázky bude zajtra času dosť," nevrlo povedal. Už sa nadychoval, že niečo povie ale prerušilo ho zvonenie. Študenti sa začali zbierať, preto to nechal nevyslovené, aj tak by ho nevnímali, a odišiel.

__________________________________

To je prvý príbeh, ktorý tu zverejňujem tak hádam bude mať úspech

Vaša _saynm