Chudobný syn milionárky

15. časť

Nahnali sa mu slzy do očí. Nemohol uveriť, že po toľkých rokoch ich vážne vidí. Po celej obývačke sa rozliehalo mŕtvolné ticho, ktoré prelomila až Lottie „Sammy?" opýtala sa neveriacky keď sa ako prvá zo sestier spamätala. „Si to vážne ty," oči všetkých sestier sa zaliali slzami a hneď sčervenali. Samuel opatrne prikývol, ako keby mohol niekoho svojim gestom naštvať. „Oh, Sam!" skríkla drobná Francesca a skočila bratovi okolo krku. Nečakal to preto spadol, no ani jedného to netrápilo. Po rokoch sa znovu stretli. Tuho sa objímali. Ani jeden nechcel o toho druhého prísť. „Bože, Fran," povedal plačlivo. „Si to vážne ty," jednou rukou ju hladil po vlasoch a druhou si ju tisol k telu. Po minúte v objatí ju pustil aby sa mohol privítať aj s ostatnými. Pohľad mu padol na dvojicu dievčat, ktoré sa na zemi neveriacky objímali a nemohli uveriť, že ich veľký brat je späť s nimi. „Pauly, Alex," šepol. Dvojičky k nemu zdvihli pohľad a hneď sa na neho hodili. Chvíľku trvalo kým sa od seba oddelili, no nakoniec sa postavil z mäkkého koberca a pozrel sa na posledné dievča v miestnosti. „Lottie," vzdychol neveriacky. Na nič nečakal a hodil sa plačúcemu dievčaťu od radosti. Zdvihol ju do náruče a zatočil sa s ňou. Vždy si s o rok mladšou sestričkou rozumel najviac.

„Už ma neopúšťaj, prosím," vzlykala mu do ramena. „Už nikdy, Sammy, prosím," neprestávala nariekať. Louis na to nedokázal odpovedať tak, aby vyhovel sestre aj sebe. On chcel ísť za Harrym, no chcel mať sestričky pri sebe.

„Nikam sa nechystám," pošepkal jej vzlykajúc do ramena. A neklamal. Niekoľko najbližších rokov tu musel ostať, hoc ho srdce ťahalo za kučeravým doktorom. Vytesnal Marcela na chvíľu z hlavy a užíval si spoločný čas so sestričkami.

Jazmína to všetko sledovala od vchodu do obývačky. Rysy tváre sa jej uvoľnili a zamyslela sa nad svojim správaním. Už si nebola istá či spravila správne, že ich oddelila. Už si nebola istá, či sa k Samuelovi správala správne. No a čo, že je jej syn gay? Stále je to jej syn. Podišla k chlapcovi a položila mu ruku na rameno. Samuel bol nútený odtiahnuť sa od Lottie a bojácne pozrel sa na matku. „Samko," jej pohľad zmäkol. Jej oči sa zaliali slzami. Mala výčitky, že sa k nemu tak zachovala. Zatiaľ čo chlapcov bol zapichnutý v koberci, ktorý skúmal, Jazmína sa utápala v odpore nad chovaním voči jej synovi. „Prepáč mi," objala ho. „Ospravedlňujem sa za to, ako som sa k tebe správala. K tebe aj k Marcelovi. Dokázal by si mi to odpustiť?" pohladkala syna po chrbte a odtiahla sa od neho dívajúc sa mu do očí na jeho prekvapený pohľad. Chlapec chvíľu mlčal. Snažil sa usporiadať svoje myšlienky.

„Odpustené," prehovoril nakoniec. „No len za mňa. U Marsa si to musíš vyžehliť sama," po dlhej dobe sa úprimne usmial. „A budeš to mať ťažké. Je to veľmi tvrdohlavý človek." Jeho myseľ bola znova naplnená zelenookým doktorom.

„Nechceš ho sem pozvať na pár nocí?"