Chudobný syn milionárky

4. časť

Kučeravý doktor sa pripravoval na deň s istým Samuelom Blažejom. Stále nedokázal uveriť, že ho jeho blonďavý kamarát na niečo takéto prehovoril. A už vonkoncom, že sám mu vybavil deň voľna len kvôli nejakému chlapcovi, ktorého ani nepoznal. So smiechom pokrútil hlavou, keď si spomenul na leprechaunov výraz keď ho na to prehováral. Zhlboka sa nadýchol, poslednýkrát skontroloval svoj outfit, ktorý pozostával z jeho obľúbených hnedých topánok, čiernych skiny jeans, čierno-bielu tigrovanej košele i čierneho kabátu a otočil sa mieriac k jeho čiernemu Range Roveru. Do navigácie zadal adresu, ktorú mu jeho írsky kamarát večer poslal. Pomaly vycúval z príjazdovej cesty a deň sa mohol začať.

Na druhej strane mesta sa nízky brunet prehraboval skriňou nevediac čo na seba obliecť aby sa pred najbohatším človekom mesta, čo mesta Európy, nestrápnil. Nakoniec vybral obyčajné hnedé nohavice, tmavomodré tričko s vodorovnými tenkými bielymi pásikmi, čierne traky, krémovo-hnedú– jeho dioptrie boli samozrejmosť. Vbehol do kuchyne, sadol si na stoličku pri okne a čakal kým sa pri ich biednom domčeku pristaví auto s doktorom Szabom.

Každých pár sekúnd kontroloval staré ručičkové hodinky zavesené nad zárubňou dverí. Žalúdok mal ako na vode a hrdlo mu sťahovala nervozita preto ani neraňajkoval. Chlapec sa znova pozrel na veľké nástenné hodiny, ktorých ručička práve skočila na 12, čím signalizoval, že je deväť hodín. Vystrašene nadskočil keď spred domu zatrúbilo auto. Roztrasene sa postavil. Nohy ho sprvu nechceli počúvať, ale nakoniec ich prinútil k pohybu. V chodbe si na nohy rýchlo obul napodobeniny červených Vans a pomalým krokom sa vydal ku dverám. Trasúcimi rukami siahol po kľučke, akoby mu snáď mohla uhryznúť prsty, ju stlačil nadol.

Vyšiel bojazlivo vonku a zamkol dvere od domu. Rýchlim krokom prešiel k autu aby nezdržoval. Opatrne otvoril dvere akoby na neho mohli zaútočiť a nastúpil do auta. O človeku, s ktorým mal dnes stráviť deň nevedel nič – ak nepočítame to, čo mu povedal pán Halak. Vraj je to milý, láskavý človek a nemá sa čoho báť, ale on videl mnoho dôvodov prečo áno. Mal veľa čo ak otázok. Čo ak sa strapní? Čo ak povie niečo nevhodné? Čo ak sa stane niečo zlé?

Zelenooký doktor si ho pochybovačne prezrel, hoc na jeho tvári nebola vidieť žiadna emócia. Pozorne si prezeral Samuela a preskakoval pohľadom na neho a na dom. Nechcelo sa mu veriť, že tento dom na spadnutie aj niekto obýva. „Ty si Blažej, však? Žiak toho blonďavého leprechauna?" uisťoval sa. Mladší brunet sa v svojej mysli zasmial nad tým opisom.

„Zdravím. Áno, Samuel Blažej. Od pána Halaka," odpovedal potichu (a hlavne hanblivo) so zrakom na svojich rukách, ktoré mal zložené v lone odpovedal. Sám seba prekvapil, že ani raz nezakoktal.

„Si iný ako som čakal," skonštatoval. „Inak som Marcel a tykaj mi prosím, potom sa cítim ako starec," zasmial sa zvonivým smiechom a zo Samuela všetky obavy opadli. Vážne sa nemal čoho báť.

„A koho st-si očakával?" vyšlo z bruneta bez rozmýšľania. Zarazil sa nad tým čo vypustil z úst. Blažej, ty si taký idiot. Netýkavka pokarhal sa. „Uhm, samozrejme, mi do toho nič nie je," zapýril sa nad jeho impulzívnosťou.

„No, niekoho – aké je to správne slovo," na chvíľu sa zamyslel, „nevyspelého, drzého, samoľúbeho. Jednoducho klasického pubertálneho idiota, s ktorým lomcujú hormóny," vysvetlil jeho slová.

„Takže som vá-ťa prekvapil, predpokladám. V dobrom alebo zlom slova zmysle?" nenechal to modrooký len tak.

„V dobrom," usmial sa jamkovitým úsmevom doktor. „Určite v dobrom"

------------------------------------

Už som tu zas aj s novou kapitolou ☺

Pevne dúfam, že sa vám tento príbeh bude páčiť. Ak budete mať nejaké návrhy ako to zlepšiť sem s nimi! Rada si ich prečítam ❤

Čo si myslíte o Szabovi? Máte z neho kladné, či záporné pocity?

S láskou vaša _saynm