Chudobný syn milionárky

17. časť

Dni sa premenili na týždne, tie zas na mesiace a čo nevidieť tu bol deň Marcelovho príchodu do Barcelony. Ani tisíce kilometrov, ktoré ich rozdeľovali nezmenili to aby sa ďalej spoznávali. Každú voľnu chvíľu spolu volali, či už skypeom, alebo telefonicky im bolo ukradnuté presne tak ako tie účty za medzinárodné hovory. Nemuseli to riešiť. Predsa len pre nich to aj tak bolo pár núl na účte hore dole.

Sama stále trápila strata otca, ale s jeho rodinou a jeho kamarátov, ktorých má, či už na diaľku alebo pri sebe, to zvládal. Celé dni vyzeral, že ho nič netrápi, no nebola to pravda. Každú noc pri ňom strávila Lottie a utešovala jeho plač za zosnulým otcom. Niekedy u neho aj prespávala. Marcel, Matthew (áno skamarátil sa so svojim bývalým profesorom, kto by to bol čakal) a jeho priateľ Jaroslav sa mu stali veľkou oporou .

„Mami?" zakričal na chodbe aby na seba upozornil. „Kedy ideme na letisko?" opýtal sa a pomalým krokom zišiel do kuchyne po zatočených schodoch.

„Akurát som ti to šla povedať," ozval sa hlas Jazmíny spoza neho. „Priprav sa o pätnásť minút vyrážame," usmiala sa a sama šla do kúpeľne sa pripraviť. Samo vypískol svojím vysoko postaveným hlasom a vbehol späť do svojej izby. Otvoril dvere od šatníku a vošiel dovnútra. Stále nebol zvyknutý na takýto prepych a už vôbec nie na to, že mal šatník ako osobitnú izbu. Prešiel úplne dozadu, kde mal nohavice. Po chvíľkovom prehrabovaní to nakoniec vzdal a vytiahol si súpravu od Adidas, ktorá pozostávala z čiernych šortiek s červeným pruhom naboku a trička s rovnakým vzorom. Na nohy si obul červené poltopánky značky Vans. V zrkadle, ktoré tam mal sa na seba rýchlo pozrel aby skontroloval svoj vzhľad a zbehol do chodby.

Jazmína ho spražila pohľadom. „Samuel! Meškáš," prevrátila nad ním očami. Neznášala nedochvíľnosť.

„Veď sú to len dve minúty mama, nejanči," prevrátila nad správaním mami oči Lottie. „Vyzeráš skvelo Samčo, nestresuj," usmiala sa na neho. „Marcelovi sa určite budeš páčiť," žmurkla na neho. Veľmi dobre vedela akú má slabosť pre kučeravého doktora. Vydali sa smerom k veľkému bielej limuzíny a nasadli do nej.

„Nevideli sme sa skoro pol roka," kusol si zvnútra do líca, „čo ak keď ma uvidí tak nasadne ešte dnes na let späť?" začal o sebe pochybovať.

„Ale no ták," buchla ho Paula do ramena. „Prestaň o sebe už toľko pochybovať. Si sexy, Marcel sa určite zblázni keď ťa uvidí, hmm?" usmiala sa.

„Ďakujem," usmial sa na svoje dve sestričky, ktoré cestou vodič vyhodil v centre mesta, lebo si chceli niečo kúpiť, a zahrabal sa do vlastných myšlienok a pochybností o sebe. Zas tu boli tie jeho čo ak otázky. Minule keď si ich pokladal nedopadlo to najlepšie. Dúfal teraz v prvý opak.

Ani si nevšimol kedy sa ta stihli dostať ale pred sebou uvidel veľké letisko, kde pristával pred nejakou dobou aj on. To mal ale ešte len sedemnásť. Dnes má nových kamarátov, nových spolužiakov, býva v novej krajine s čistým štítom. Pamätal si aké veľké bum vyvolalo, keď ho uvideli po boku jeho mami. Trvalo to niekoľko mesiacov kým sa to upokojilo a on mohol výjsť z domu bez toho aby sa musel predierať cez plný dvor paparazzi, ktorým šlo len o to zachytiť kto je novoobjavený syn slávnej Jazmíny Dankovej.

Sadol si na sedačku, ktorá bola v malej kaviarni a mal dokonalý výhľad na toho kto vychádza z lietadiel. Ohlásili let, v ktorom sa mala nachádzať partička mužov a chlapec ihneď spozornel. Španielštinu sa učil osem rokov ešte keď bol na Slovensku s v Barcelone si ju zdokonalil, že hovoril skoro ako rodený španiel, preto jej rozumel úplne všetko. Hlásili, že let ma kvôli nepriaznivým podmienkam polhodinové meškanie a ospravedlňujú sa za to. Samo si s hlbokým povzdychom odpil s čokolády, ktorá mu pripomína jeho prvé stretnutie s Marsom, pohodlnejšie sa zavŕtal do sedačky a vytiahol si mobil so zámerom zabiť čas. Jazmína zatiaľ zavolala dievčatám aby sa metrom prepravili potom za nimi a spolu pôjdu na obed.

***

Samo sa nervózne pohrával s mobilom v rukách. Lietadlo už pristálo a on čakal kedy medzi davom ľudí uvidí aj tých troch na ktorých čaká. Obrovský úsmev sa pohrával na jeho perách keď uvidel blonďavú hlavu. Za Matúšom sa vynoril Jaroslav a nakoniec uvidel kučeravú hlavu. Strčil si mobil do vrecka a keď sa hala o niečo vyprázdnila brunet sa rozbehol oproti trojici. Skočil na Marcela, ktorý len tak-tak udržal rovnováhu. Pustil kufor, chytil Sama pod stehnami a Samo objal jeho telo svojimi nohami. Mladší začal vzlykať šťastím do kučeravcovho ramena a nasával jeho vôňu. Po chvíli zoskočil a poriadne sa vyobjímal aj s ostatnými. Nakoniec skončili vo veľkom skupinovom objatí. „Ani neviete ako ste mi chýbali," povedal popravde.

Ďalšia časť už ne posledná, dúfam, že sa vám to páči - saynm xoxo