Chudobný syn milionárky

5. časť

„Dáš si niečo?" opýtal sa starší z dvojice keď zasadli do cukrárne. Chlapec, ktorého oči sa skrývali za okuliarmi, sa zapýril od hanby a pohľad znova sklopil dole.

„No, uh, ja pri sebe nemám žiadne peniaze," bolo mu nepríjemné ak sa jednalo o čokoľvek čo sa týkalo peňazí. Marcel pobavene zakrútil hlavou a povedal Samuelovi nech sa posadí, zatiaľ čo on objedná. Brunet sa schoval do zadného rohu a čakal kým sa Marcel vráti aj s objednávkami. Úprimne si myslel, že sa pred jeho domom objaví nejaký starý zle vyzerajúci nepríjemný doktor, ktorý ukazuje svoje peniaze všetkým naokolo a nakoniec k nemu došiel tento krásny milý skromný kučeravec.

Z premýšľania ho vytrhla šálka horúcej čokolády, ktorá sa objavila pred ním. „Nebol som si istý čo by si si dal, ale povedal som si, že horúca čokoláda nepokazí nikdy nič," jamkovito sa usmial a sadol si naproti. „Samo," oslovil mladíka pred ním. „Povedz mi niečo o sebe." Zaujato sa pozrel na mladú tvár.

„Uhm, no ja nie som o nič viac zaujímavý ako ostatní ľudia," povedal s pohľadom zapichnutým do pohára pred ním prechádzajúc prstami po ušku šálky. Bolo zvláštne, že pri doktorovi nekoktal. Pôsobil na neho až tak upokojujúco?

„No pre mňa si hotová záhada. Človek sa nestane len tak zo dňa na deň tichý, bojazlivý a ani uzavretý," snažil sa ho presvedčiť. Chlapec si nakoniec povzdychol a spustil.

„Mám 17, moji rodičia sa rozviedli, som v opatere nevlastného ocka, ktorý je chorý na srdce. Mám štyri nevlastné sestričky z maminej strany a jednu nevlastnú z otcovej, no tú nepoznám lebo s biologickým otcom som sa nikdy nestretol, som najstarší a s nevlastným otcom bývam len ja. A neviem čo by som tak mohol ešte povedať, vážne nemám zaujímavý život," smutne sa usmial. Ako mu chýbajú...

„A čo tvoja matka?" nedal sa odbiť kučeravec.

„Moja matka je Jazmína," povedal s ľadovo tvrdým hlasom. „S ostanými súrodencami sa, bohužiaľ, nestretávam a naposledy som ich videl pred piatimi rokmi. Veľmi mi chýbajú ale matka sa nepriznáva, že má syna. Prosím, nechcem o tom hovoriť," skončil túto debatu. „A čo ty? Povedz niečo o sebe."

„Čo by som také povedal?" mladík sa zasmial. „Som dvadsaťtri ročný diagnostický doktor, no zameriavam sa hlavne na plastické operácie. Detstvo som mal fajn, rodičia Annamária a Denis – najlepší rodičia akých som si mohol priať. Mám jednu sestru a vyštudoval som tie najlepšie školy. A to je asi tak všetko." Okuliarnatý brunet prižmúril oči na kučeravca ale rozhodol sa ho na nič viac nespytovať. Rozprávali sa pri poháre horúcej čokolády a zisťovali o sebe úplné drobnosti.

„Samo? Si vporiadku?" znepokojene sa opýtal doktor, keď si všimol, že Samuelovoi sa z tváre vytratila všetka farba. Zakrútila sa mu hlava a nepríjemne ho bolela.

„Ja... asi len potrebujem čerstvý vzduch," skonštatoval.

„Dobre, choď ma počkať vonku." Zaplatil za ich oboch a zamieril si to k modrookému. „Môžeme ísť." Usmial sa a zamierili sa poprechádzať do mesta. Strávili spolu zvyšok dňa a až keď slnko zapadlo za obzor Marcel odprevadil Samuela domov a sám sa vydal vlastnou cestou.

-----------------------------

Ahojky 😊

Večerný update je tu 😌

Tak čo? Páči/nepáči?

Trošku nezáživné I know, no o chvíľu sa to rozbehne

Poznáte ten pocit, keď máte hromadu nápadov, no máte blok a neviete, ktorý napísať prvý? I do

Budem rada za každý vote, komentár i zdieľanie ☺

Lásku všetkým 💓

Vaša _saynm