Chudobný syn milionárky

16. časť

V dome panovala príjemná rodinná atmosféra. Samuel sa zoznámil s jej novým manželom Denisom a jeho dvojročnými súrodencami Danielou a Erikom. Konečne pochopil o kom Alucia hovorila. S Denisom si sadol, na jeho prekvapenie, veľmi dobre a zistil, že Dan a Erik sú zlaté deti. Musel uznať, že Jazmína je skvelá matka, ktorá vie čo robí.
Keď sa v celej vile zhaslo a všetci zaľahli Lottie s Louisom doháňali stratený čas, ktorý sa nevideli. Rozprávali sa už dobré dve hodiny a nebol problém s večierkou. Mama im sľúbila, že dva týždne nemusia ísť do školy, miesto toho budú so Samom.

„A kto je ten Marcel, o ktorom hovorila dole mama?" opýtala sa so záujmom a zastrihala obočím podvihnutým v šibalskom výraze ružovovlasá dievčina.

„Poznáš Marcela Szaba? Toho plastického chirurga?" Lottie sediaca oproti svojmu bratovi na pohodlnej manželskej posteli po chvíľkovom rozmýšľaní kladne prikývla. „Býval v rovnakom meste ako ja, v Prešove. Nový triedny," usmial sa nad spomienkou nad jeho profesorom, ktorý ho s ním zoznámil. Mal ho rád a je mu veľmi ľúto, že sa musel odsťahovať. „Ktorého sme dostali tento rok, keďže náš starý odchádza na dôchodok," pokračoval no bol prerušený otázkou sestry.

„V polovici roku?" nechápavo zodvihla ľavé obočie ako to zvykol robiť aj Marcel.

„Áno. S manželkou sa sťahovali a celú svoju kariéru učil len na tej jednej škole, takže riaditeľka spravila výnimku. Aby som ti to vysvetlil. Pán Halak je kamarát s Marsom a tým, že som najlep-" zarazil sa nad jeho slovami. Už nie je. „Že som bol najlepší študent ročníku tak presvedčil Marsa, ktorý z toho nebol trikrát nadšený," znova sa zasmial, „no nakoniec sa z nás stali veľmi dobrí kamaráti," usmial sa nad spomienkou ich prvého stretnutia. Vysvetlil jej všetko. Od ich prvého až po posledné stretnutie a neobišlo sa to bez sĺz nad spomienkami. Niektoré časti, kde sa Jazmína správala k nemu nemilo, samozrejme, vynechal.

„Oh, Sammy, to mi je tak ľúto," smutne pozrela na svojho brata, ktorý skôr pripomínal kôpku nešťastia a silno ho objala. „Tak mu teraz zavolaj a pozvi ho k nám," dala mu malý bozk do vlasov tak ako to spravil aj Marcel pri ich rozlúčke.

„Neblázni je jedenásť hodín večer. Určite bude spať," v momente, ako to dopovedal mu zazvonil mobil. Schmatol ho do ruky a usmial sa. Na displayi svietilo Harryho meno aj so spoločnou fotkou, ktorú stihli odfotiť pred tou tragédiou. Bez váhania to zdvihol nehľadiac na to, že v izbe s ním bola aj sestra.

„Marcel," vydýchol spokojne kučeravcovo meno.

„Ahoj Sam, chýbaš mi," ozvalo sa z mobilu sklamaným hlasom.

„Aj ty mi chýbaš, Marc," povedal rovnako sklamane. Lottie sa usmiala a nechala Louisa volať. „Marc? Bude ti vadiť ak ťa dám na reprák? Sestra by ťa chcela spoznať," vysypal zo seba skôr než stihla akokoľvek protestovať.

„Samozrejme, ktorá?" Sam sa usmial. On si pamätá všetko. Vie, že má viacero sestier. Ťukol na mobile hlasný odposluch.

„Marc, predstavujem ti moju milovanú sestričku Charlotte," povedal nadšene. Spomínané dievča bolo trošku nervózne. Predsa len nechcela sa strápniť pred uznávaným plastickým chirurgom.

„Zdravím," pípla potichu hanblivo dievčina.

„Tykaj mi," zasmial sa. „SamSam, to si ju neupozornil, že nemám rád, keď mi niekto vyká?" povedal hrane urazeným hlasom.

„Zabudol som, prepáč," chlapec pretočil s úsmevom očami. Tak veľmi mu chýbala jeho prítomnosť.

„Nepretáčaj tými očami!" zasmial sa Marcel. Lottie to prekvapilo. Ako to mohol vedieť?

„Harry ma až veľmi dobre pozná, však Marc?" pokrútil hlavou brunet pobavene. Do hovoru potom zapojili aj dievča aby sa necítila odstrčená. Volali spolu asi dve hodiny a užili si to. No nebolo to ono. Neboli jeden pri druhom. Delilo ich skoro dvetisíc kilometrov. Mali jediné šťastie, že im prial aspoň čas a obišli sa bez nejakého časového posunu.