Dni sa pomaly vliekli až konečne nastal očakávaný piatok. Hlasný zvonček sa ozval celou školou a pre Samuela to znamenalo koniec poslednej hodiny. Po šiestej hodine si zobral ruksak a vydal sa von zo školy. Sledoval svoje okopané tenisky ako kráčajú chodbami školy, ktoré sa onedlho zmenili na schody a chodník, ktorý tak podrobne poznal. Prešiel okolo pár domov, veterinárnej stanice (kde cez leto brigádoval) a došiel na autobusovú stanicu Poliklinika. Nastúpil do starého bielo-červeného autobusu s číslom 8. Zahrabaný vo vlastných myšlienkach si sadol k oknu na zadné sedadlá a neprítomne hľadel z okna.
Možno by ste chceli vedieť ako s Marcelom. Píšu si aj sa párkrát za tie dva týždne stretli a stávajú sa z nich dobrí kamaráti. Aj Marcel si Sama obľúbil, no stále pre neho v niektorých veciach, ktoré sa týkajú jeho minulosti ostávajú veľkým otáznikom pod hustou hmlou.
Na Čiernom moste nastúpil revízor. Samuel mu nezaujato podal voľný lístok a po pípnutí, ktoré znamenalo, že je všetko vporiadku ho dostal späť. Do konca cesty sa nič prevratné nestalo. Vystúpil na Sibírskej a vybral sa k ich domčeku hore na kopci. Cestou kopal do kamienkov a nejako, ani nevedel ako, zrazu stál v chodbe vyzutý. „Oci! Som doma!" zakričal do útrob skromného domčeku. Hodil sivú ošúchanú aktovku s pár odznakmi rôznych veľkostí, ktoré na sebe niesli obyčajné obrázky dúhy, nápisy podporujúce GLBTC, či logá jeho obľúbených kapiel, ktoré do seba každým pohybom narážali a vošiel do kuchyne. Zamračil sa, keď svojho otčima nenašiel ani v kuchyni a taktiež sa mu neozval. Otvoril chladničku, no na ich pomery bola plná.
Na čele sa mu vytvorila vráska z toho ako silno sa mračil a niečo mu nesedelo. Cítil, že sa niečo deje. Vytiahol svoj starý mobil zo zadného vrecka džínsov a vytočil otčimove číslo. Keď tú činnosť zopakoval trikrát a vždy ho hodilo len do odkazovej schránky na sto percent vedel, že sa mu niečo stalo. S nepokojom na srdci vošiel do izby, sadol za stôl, vytiahol skicár aj s ceruzkami a začal sa venovať svojej obľúbenej činnosti aby sa aspoň trochu upokojil. Pozrel sa z okna a späť na papier. Začal črtať to, čo mal pred očami. Domy, cestu, chodníky, autá, krčmu, lavičky... všetko na čo mu zrak padol. Akurát kreslil pouličnú lampu, keď mu zazvonil mobil. S dobrým pocitom sa poň natiahol a oddýchol si. Jeho otcovi sa nič nestalo, no keď sa ozval hlas, ktorý nepoznal dobrý pocit bol rázom preč.
„Samuel Blažej? Rodným menom Samuel Horný v opatere Mareka Blažeja?" ozvalo sa neznámy hlas z telefónu na čo o podstatne viac znervóznel.
„Áno," odvetil. „Deje sa niečo? Stalo sa niečo môjmu otcovi?" spýtal sa a snažil sa nemyslieť na to najhoršie.
„Príďte prosím do Fakultnej nemocnice Jana Adama Reimana" odignoroval jeho otázky. „Viac sa dozviete na mieste. Pýtajte si doktora Fedora Hatalu." Neznámy s týmito slovami položil. Chlapcovi začalo búchať srdce akoby práve ubehol maratón. Zamkol ich skromný domček, v chudobnej štvrti mesta, a rozbehol k autobusovej zastávke. Mal šťastie práve dorazil autobus s číslom štyri, na ktorý ihneď nastúpil a cestou sa modlil aby neboli zápchy.
YOU ARE READING
Chudobný syn milionárky
Teen FictionChudoba. Neobľúbenosť. Odstrkovanie. Človek sa má chuť opýtať čo môže byť horšie pre mladého chlapca? Smrť rodiča, ktorá jeho život obráti o sto osemdesiat stupňov. Story by: _saynm Cover by: -jakayla- #183 v teen fiction (25.05.2017) #150 v te...