Chudobný syn milionárky

2. časť

Nízky brunet s okuliarmi v úbore, ktorý sa skladal zo zelených šortiek a tmavomodrého trička s logom školy, (bolo pre všetkých povinné) prekračoval z jednej nohy na druhú čakajúc na telocvik, ktorý miloval. Z diaľky sa približovala blond hlava s milým úsmevom čo vyvolalo vlnu šuškania medzi žiakmi.

„Asi sa čudujete kde je váš tréner," začal. „No, keďže som teraz váš triedny dohodli sme sa, že vás nebudem učiť len angličtinu a matematiku ale aj telesnú výchovu. Dnes po vyučovaní si spravíme triednickú takže očakávam, že na po šiestej hodine sa všetci dostavíte do triedy," odmlčal sa. „A teraz si dajte na rozbehanie tri kolečká okolo ihriska." Triedou sa rozozvučalo nesúhlasné mumlanie až na jedného výnimočného hnedovlasého chlapca, ktorý sa hneď rozbehol. Ostatní - hoc neochotne - nasledovali jeho príklad lebo si nechceli znepriateliť svojho nového triedneho učiteľa. Samuel po pár minútach zakopol o vlastnú nohu a nešťastne spadol. Všetci okolo neho len prebehli nevšímajúc si chlapca držiaceho si kotník. Ležal na zemi až kým k nemu nepribehol učiteľ. „Si v poriadku?" ihneď sa ho opýtal.

„Ja n-nemôžem vst-ať-" vykoktal zo seba roztrasene mladík. V hrdle ho pálilo od potlačovania sĺz. Zahanbenia, že sa strápnil hneď prvú hodinu pred novým profesorom? Bolesti, ktorá mu pulzovala kotníkom? Myslím, že oba dôvody majú niečo do seba.

„Poď pomôžem ti s tým," podoprel ho ochotne. „Pôjdeme do môjho kabinetu a tam ti to obviažem." Chlapec prikývol a spolu s učiteľom odkrýval sprevádzaný bolestnými grimasami. V tmavšej miestnosti ho opatrne posladil na obyčajnú drevenú stoličku. Vytiahol lekárničku a z nej biely obväz aj s mastičkou. Opatrne chlapca zbavil topánky a ponožky. Natrel mu nohu s nie veľmi voňavou masťou a pomaly mu ju obviazal bielym obväzom. Robil to tak skúsene a sebavedomo akoby bol vyštudoval medicínu a nie pedagogiku. „Smiem sa opýtať na tvoje meno?" pozrel na bruneta keď už mal polovicu obväzu na nohe.

„Samuel," pípol chlapec potichu. Skoro ho nebolo počuť, no profesor to veľmi dobre počul. Jeho sestra tak rozprávala, takže bol zvyknutý.

„Samuel, ak sa smiem spýtať, si takto tichý stále?" pozdvihol blondiak jedno obočie.

„Ja- nie, al-e ner-ád sa zoz-znamuj-jem." zakoktal sa čo prišlo Matthewovi roztomilé.

„Predsa sa nemusíš hanbiť," zasmial sa, "sme predsa skoro v rovnakej vekovej kategórii. Ale teraz k tvojej nohe. Myslíš si, že to tu do konca dňa zvládneš alebo zavolám k tebe a pôjdeš domov?"

„Už máme len jednu hodinu a triednickú nie?" povedal nervózne a poplašene sa usmial. „Tak to nejak vydržím," dodal tak rýchlo, že mu ledva učiteľ rozumel a sklopil pohľad dole. Po chvíľkovom rozmýšľaní profesor Halak prikývol.

„Dobre, " neochotne nakoniec na to pristúpil. „Máš niekoho, kto by ti pomohol a aspoň trochu ťa podopieral aby si nenamáhal až tak nohu?" zdvihol k nemu pohľad s otázkou v očiach. Brunet prikývol, aby nezdržiaval (aj keď to nebola pravda) a vrátili sa na ihrisko.

-------------------------------------------------

Dúfam, že vás príbeh zaujme <3

- saynm