Ráno keď som sa zobudila,som bola opäť sama.Najprv som si myslela že Lea je v kuchyni a už robí raňajky,no keď som sa konečne odhodlala postaviť z postele a skontrolovať aký je stav nikde nebola dokonca som šla pozrieť aj do Adamovej a Emminej izby ,tý ešte spali ,všade na zemi boli porozhadzované ich veci ..Nechala som ich spať a potichu som zatvorila dvere,šla som do kuchyne,spravila som si kávu otvorila som okno a zapálila som si.
Vzala som mobil zo stola a vytočila číslo pod menom ,,Láska" jej mobil začal zvoniť na kuchynskej linke,som hlúpa že som si ho skôr nevšimla.Oprela som sa lakťami o stôl,prehrabla som si vlasy a začala som premýšľať nad tým jej včerajším telefonátom neskoro v noci, podvádza ma? Stalo sa niečo?nie veď mobil nosí vždy pri sebe ...Ach čo sa to len deje?!
Z myšlienok ma vytrhla Em ktorá prišla do kuchyne v dlhej Adamovej košeli. ,,Dobré Ránko"povedala a vytiahla cigaretu z balíka na stole.
Aj tebe odzdravila som ju no ďalej som sa utápala v mojich myšlienkach.
,,Halooo"zamávala mi pred očami a mne došlo že zjeme na mňa niečo hovorila.. ,,Umm čo prepáč nevnímala som" náš očný kontakt som prerušila a pozrela som sa na hodiny pol 10 a Lea nedohľadne ...,,pýtala som sa iba kde je Lea,ešte spí?" Pokývala som hlavu na znak nesúhlasu a ďalej som hypnotizovala hodiny ktoré viseli na stene.
Šla som do kúpeľne a opláchla som si trár,počula som buchnutie dvier,v momente ma akoby vystrelilo priamo ku vchodu kde stála Lea s ružou v ruke,pozrela som sa na ňu a spustila množštvo otázok ..,,kde si bola?prečo si so sebou nemala mobil?" V mojom hlase bolo počuť hnev aj keď som sa o ňu iba bála.,,Tak prr a pomali" povedala s úsmevom a objala ma ,,poď si sadnúť"a už ma ťahala za ruku do kuchyne kde už sedel Adam s kávou v ruke. ,,sadni si " povedala a ja som naslovo poslúchla pretože som už chcela odpovede na moje otázky. ,,Takžeeee"začala a zhlboka sa nadýchla, ,,Keďže Adam a Em budú mať bábo a byt je len dvojizbový premýšľala som nad novým bývaním, ak by si teda súhlasila,všetko je vybavené mám už aj vybratý byt bude sa ti páčiť,je iba o ulicu ďalej takže k Em a Adamovi máme stále blízko",
oči sa mi rozžiarili šťastím aj keď vôbec neodpovedala na moje otázky,môj pohľad padol na ružu ktorú stále zvierala v ruke ,,A samozrejme toto je pre teba" dodadala a pobozkala ma na čelo pričom mi podala krásnu červenú ružu. Adam a Em na nás pozerali v očakávaní, keď naraz vykríkli so smiechom ,,Alex takže čo?".So spokojným úsmevom na perách som objala Leu,obaja stále civeli a tak som vykríkla ,,Sťahujeme sa !"
