Hlboký nádychZobudila som sa,
po čase som prestala vnímať ,či žiť
Bolo to prežívanie .
Vnímanie času sa stratilo,práca ,spánok,rýchle jedlo sa stalo každodennou realitou z ktorej nešlo von ..
Snažila som sa Hanu kontaktovať ako to len šlo ,presťahovala sa k rodičom ,bez toho aby som to len postrehla ,
bola som v práci,keď som sa z nej vrátila všetky jej veci boli preč ,ako jarný sneh .
Je to už pár týždňov,keď som to zistila volala som ,no jej rodičia mi povedali len to na čo by som prišla aj sama , nepamatá si na mna na nič si nespomína a naše životy sa nenávratne rozdelili,...
Premýšlala som dlhú dobu ako všetko vrátiť spať ,no cesta spať už neexistuje,
Dlhodobá či nenávratná strata pamäte,anamnéza či ako..podla doktorov zázrak je si nepamätá či šťastie že si nepamatá iba posledné 2 roky ,
myslím že to isté by som si vybrala ja ,namiesto jej no tu nejde vobec o výber,ide o podstatu života pády a trosky ktoré zanecháva život v každom z nás.
Je piatok a ja sa už nemožem iba sedieť s mojimi myšlienkami,šla by som k Em no viem že nemá čas aj keby ma rada privítala ,preto som sa rozhodla navštíviť ten klub kde sme sa poznali...
po príchode :je tu plno ako bolo vždy v piatok večer ,sadla som si k baru a chvílku zízala na barmana Peťa ktorý akosy nemal čas ,pochvíľke sa otočil ku mne a spustil
,,Ahoj Alex ,dlho som ťa tu nevidel, kde je Haňďa ako sa má?"
Peťo bol môj kamarát a samozrejme najlepší barman na zlomené srdcia akého som kedy poznala ,v mojich očiach zúrila vojna medzi slzlami,srdce mi plakalo..
pozrela som na srop aby som zamaskovala slzy ktoré sa už predierali akosy von , a z mojich úst vyšlo niečo ako
,,ahoj ,som v poriadku,...ona ...Už spolu niesme"
P: ,,Alex prepáč to som nevedel,všetko mi povieš potom zlatíčko ,hlavne sa tým netráp počkáš so mnou do 2 ráno? V tedy sa striedame s Milanom ,možno by som ho ukecal keby sa vytriedame už o pól 2 ,mohly by sme potom zájsť ku mne na pohárik a prebrať to ako za starých čias ,"
Niekto by si možno myslel že ma balí ,no nieje to tak už asi rok je nezadaný štastný a pracujúci gay, ktorý sa našiel ,vždy mi pomohol ako mohol,občas iba počúvaním,občas radami ktoré vždy uľavili mojej duši,
,,Samozrejme,milo som sa na neho usmiala a prikívla"
p:A čo si teda dáš ,vodku?
,,jasné ,stále ma dobre poznáš " Usmial sa a už mi podával namiešaný drink ,umiala som sa tak isto a otočila som sa k tanečnému parketu aby som si vybavila tie staré
boľavé spomienky.Nehohla som veriť vlastným očiam , zatajila som dych ,cítila som v sekunde ako mi byje srdce prechádzala sredom parketu rovno ku mne s pohárom ,áno bola to ona..mala v pohári malibu ,či nejaký likér myslela som že sa mi snáď sníva ,mám halucinácie?pytala som sa sama seba v zmätku.
prišla až ku mne a spýtala sa sa maH:je tu voľné?
,,Oh ,áno,kľudne si prisadni."popri tom som ukázala na voľnú stoličku pri mne na bare
H:,,takže ty si?
,,Volám sa Alex"
podala mi ruku a ja som s ňou potriasla
H:,,teší ma Alex,pamätám si ťa "
nechápavo som na ňu pozrela
H:,,z nemocnice predsa ,pracuješ tam?
,,Oh nie nepracujem "
H:,,A chodíš sem často?"
,,Nie len dom chcela na chvíľku niekam vypadnúť"uprene sa na mňa pozrela a prstom mi prešla po ruke,videla ako mi to sposobilo zimomriavky a zostala som neistá,po pravde trochu vzrušená,
H,,chcem niečo vedieť"neprestávala na mňa pozerať,
,,kludne sa spýtaj na čo chces"povedala som a otočila som pohľad od mojej ruky zasa na ňu
H:,,chcem vedieť čo sa stalo,chcem ťa poznať,niečo ma k tebe ťahá,,,,,