H:,,chcem vedieť čo sa stalo,chcem ťa poznať,niečo ma k tebe ťahá,,,,,
,,Vieš čo "napila som sa,prepadol ma zmätok,tak dlho som čakala kým príde táto chvíľa no teraz som zo seba nevidala ani hlásku o tom o čo ide..Nevedala som proste ako ,hladela som na ňu ako sa odráža na jej pokožke množstvo farieb priamo z parketu.
,,čo takto si zatancovať "?
nechápavo na mňa pozrela
h:,,veď si mi neodpovedala"
,,ja viem no na to bude ešte dosť času keďže si spať.... "usmiala som sa
,,smiem prosiť?"
trochu som sa zakoktala no ona na mňa stále pozerala,a ja som stála oproti nej,tak hrozne by som ju chcela pobozkať ,no ona nevie kto som stalé mi znelo iba toto jedno v hlave a tak som vyhrkla ,,takže čo bude.."?
h:,,ja by som radšej ešte posedela ,no ak chceš kľudne sa choď zabaviť ,určite máš niekde priateľa tak ťa už nebudem zdržiavať,"
,,zasmiala som sa ,nie priateľa nemám teda teraz vlasne nemám nikoho,"zadívala som sa jej priamo do očí no ona uhla z pohľadom,
h:,,takže Alex sadneš si ?"
,,ouuu jasné ...,"až teraz mi došlo že stále stojím vedľa nej a zízam na ňu ako idiot,páni tak to by sme mali ,ako sa stápniť lekcia prvá zostaň v nemom úžase s niekoho a zízaj na neho kým bude v panike ....úžas ......!!!
,,takže chces vedieť ako sme sa poznali.."
h:,,tak hovor,!"s dôverou na mňa pozrela a udela ma s päsťou priateľsky do ramena ,
h:,,vieš je mi celkom ľúto čo sa stalo ,"
,,počkaj ako to myslíš?"
h.:,,no veď vieš ,,,,"sklonila pohľad no znova sa na mňa pozrela ,,to že si nepamatám" je to akoby som 2roky spala ,až neuveriteľné ..
,,s tým sa netráp"mrkla som na ňu ,,ber to s tej lepšej stránky "
h:,,má to vôbec nejakú?"
,,jasné od teraz ťa možem volať šípková rúženka "
h:hhahah spoločne sme sa spolu zasmiali.
,,takže kde mám začať...."
spomienka v mojej hlave začala kolovať ,,,,Flash back,,,,o našom prvom stretnutí
Tak veľa myšlienok mi kolovalo v hlave že som prestala vnímať čas,sedela som v parku na lavičke a vymazávala naše spoločné fotky,raz som sa smiala ,po chvílľke mi vyšlo pár sĺz no bolo to v poriadku ...
Sedela som tam odhadom asi 3 či 4 hodiny,nevadilo mi to pozerala som sa na nebo,na vtáčiky ako si lietajú a nemajú starosti, keby mám krídla odletím. Je jedno kam,len proste niekam..
Zatvorila som oči a založila som si ruky na moje nohy v Tureckom sede na lavičke. Započúvala som sa do šuchovania krídel,spevu vtákov,listov vo vetre.
Zápalila si si cigaretu a znovu som zamkla moje oči do rovnej čiary,bolo to užastné,na malý moment som zabudla na všetky problémi..Všetko odletelo cítila som neskutočnú úľavu ako nikdy.
Sama nikto ma nerušil,vietor sa mi hral s prameňmi vlasov a započula som kroky ktoré kráčali ku mne,
otvorila som oči.
Stálo tam dievča vyzerala ako anjelik no bola staršia určite,nie zasa nejaká starenka... no dievča ktoré bolo odomňa staršie o pár rokov.
Jej pleť bola belasá ,oblečená bola v čiernom.
Stála oproti mne,zdalo sa že nedýcha.
,,Môžem?"
Spýtala sa a bez váhania si prisadla.
,,Čo taká smutná?" Pokračovala v monológu usmiala sa na mna jedným kútikom úst. Bola tak zlatá.
,,To nič,len premýšľam " povedala som a falošné som sa na ňu usmiala.
,,tak fajn,nechám to zatiaľ tak a ako sa vlastne voláš?" Povedala a pozerala na mňa veľkými hnedými očami.
,,Hmm" povedala a ja som začala vnímať realitu.
,,Ummm Alex,prepáč som trochu myšlienkami inde"
,,Alex,Alex. Pekné meno no skôr chlapčenské teda aspoň mne to tak príde "začala sa smiať a mne došlo že má praudu smiali sme sa spolu ako blázni ešte hodnú chvíľku.
,,neskočíme niekam?"povedala a vzala moju ruku do tej jej.
,,ešte si mi nepovedala ako sa voláš"povedala som so smiechom .
,,som Hana povedala a ťahala ma už za ruku niekam preč.
Ja:,,Kam vlastne ideme?"
H.:,,nieje to jedno? Proste len ideme " povedala tichým a jemným hlasom ktorý mi spôsobil zimomriavky.
A zrazu som cítila niečo ako keď sa zvnášate, nedá sa to opísať,ani vysvetliť, nepoznám ju .. a cítim sa ako keby sa poznáme roky..
Zotmelo sa rýchlo...
Skončili sme na byte kde bolo kopu mladých deciek mohli mať asi 14 boli tak opitý ako som ešte ja nebola...
,,to si prosim nevšímaj" povedala mi a ja som ju len bez slov nasledovala, oči mi stále padali na jej krásny zadok v rifliach..Ach čo to somnou je?? Opakovala som si v hlave no nepomohlo to. ,,Sme tu" povedala a liezla cez okno na strechu,podala mi ruku a vyliezla som za ňou.
Na ten výhľad nikdy nezabudnem bolo to nádherné. ,,Páni,odtiaľto je vidieť snáď celé mesto" povedala som a stále som sa nechala unášať pohľadom.
H:,,hej je to také moje miesto keď ma noečo trápi,vyleziem sem, za 2 minútky som tu zvládneš to? "
,,pfff jasne "povedala som so smiechom ,,kam ideš?" Spýtala som sa jej a už som ju nevidela,keďže tu nebolo zábradlie prišla som až na okraj a sadla som si tam táto budova mala asi 30 metrov a moje nohy viseli dolu.
,,ty si sa zbláznila ?! Stiahla ma zozadu na seba s krikom ,,keby viem že si samovrah nebrala by som ťa sem!"
,,no tak,pokoj,iba som tam sedela o nič nejde"povedala som a objala som ju.
H:,,no dobre tak poď " prišli sme k oknu a boli tu svetielka a madrac,a množstvo vankúšov.
H:,, načo čakáš, Notak poď sem " sadla si a chrbát si podoprela z vankúšom,sadla som si k nej a zakryla nás dekou bolo to krásne v noci sledovať mesto rozprávali sme sa skoro celú noc bolo to úžastné a keď som zaspala cítila som ako ma objala zo zadu.
,,Hana my dve sme sa prvý krát stretli v parku,sedela som na lavičke a premíšľala som ako von z mojich problémov a ehm zlomeného srdca "
h:,,uuh takže som bola niečo ako zachranný anjel "
,,presne tak to si vystihla,vieš ty premňa znamenáš veľmi veľa ,aj keď ty mňa nepoznávaš."
Položila som ruku na jej tvár a jemne som ju pohladila.
,,Mala by som ísť, povedala som a rýchlo som odyšla ,stihla po mne iba zakričať moje meno ,no neotočila som sa ,už v tejto chvíli som mala v očiach sĺz viac než dosť....
