Ak by otázka bola čo je zlé na čakaní, odpovedala by som že asi neistota budúcnosti....
Prečo sa musia diať aj takéto veci? nieje to teraz strach z budúcnosti prečo neviem spať, ale strach z reality... NEZOSTALO MI UŽ NIČ.... iba nekonečné spomienky na ňu
Prečo nemohlo byť viac spoločných chvíľ, prečo vôbec nejaké boli.
zlomené srdce nieje presne pojem ktorý ma práve definuje.
mučia ma okolnosti môjho bytia, prečo to nemôže byť obyčajný krásny románik bez problémov, ach až moc na námet na ďalšiu rozprávku od disneyho .
stále cítim jej vôňu v našej spálni aj keď tu už týždne nebola,keď si zatvorím oči stále ju vidím ako sa ráno na mňa v posteli usmieva akoby všetky problémy sveta na chvíľu pohltil jej úsmev...Ako keď sa zastaví čas a zemeguľa sa prestane točiť a vnímaš iba teplé objatie ktoré ti ponúkne ,cítiš vôňu jej vlasov a pritúliš sa k nej ešte viac pretože vieš že je iba tvoja a je tu pre teba, niektorý ľudia si nevážia koho pri sebe majú a čo všetko pre nich robí,ignorujú fakt že tu sú aj nemusia byť,nevážia si život,seba ani ostatných....
Ona taká nebola,a ja som jej hovorila stále dookola ako ju milujem, a teraz mi tak chýba že by som dala život za to znovu ju vidieť ......
prešli dni, týždne,mesiace odkedy som jej naposledy dala bozk na rozlúčku.
Adam a Em sa tešia s ich krásnych dvojičiek a mne nezostalo nič iné iba pomaly zabúdať...
Aj keď to nejde.Dni ubiehajú ako voda.
Už si nepamätám na jej chuť pier,matne spomínam na jej úsmevy, na jej smiech,jej vôňu a teplé objatie.
V práci to vyzerá ako keby mám každý deň ,,deň blbec'' inak sa to zrejme definovať nedá.
Je piatok uvedomila som si to až večer po celodennej práci,ako vychádzam vidím malé vločky snehu ktoré sa topia hneď po páde na zem a uvedomujem si že som tiež ako jedna z nich, vznášala som sa príliž blízko zeme až pokým som nepadla.
Áno o chvíľku sú vianoce ktoré budem tráviť s mojim úžasným o mesiac už ročným psíkom miou. Dokonca aj na nej je vidieť ako jej Hana chýba.
Rozhodla som sa neskladať naše spoločné fotky, spravím to až na naše výročie.
Práve teraz mám namierené k Em a Adamovi aj oni občas musia vyraziť večer do mesta a s bábätkami sa to veľmi nedá preto ich dnes postrážim, sú to úžasné deti dáte im papať a ani neplačú krásne malé princezny.
,,Ahojte je tu niekto''dvere boli pootvorené
Áno alex tu sme pšššt'' šepkala Em s prstom na ústach
,,takže'' nadýchla sa ,,Baby spia,mlieko je v chladničke,hneď potom sa rýchlo otočila a už ich nebolo,prišli po pol 2 v noci ani sme sa veľmi nerozpávali,šla som domoc po ceste som si kupila cigarety ktoré som už nemala sadla som si na chviľku v meste k fontáne a len tak som tam sedela.
,,ahoj alex'' zo zamyslenia ma vytrhol tak známi a starý hlas že mi v tej chvili naskočila husina, prešla z poza môjho chbta až predomňa kde som jej videla dokonale na jej tvár ,,Lea'' povedala som s pootvorením úst , po sekunde zízania na ňu som zrak sklopila.
,,Ahoj Lea''
,,Alex čo tu robíš sú skoro 3,''povedala ako keby sa o mňa bojí no jej chabé pokusy o ľútosť ani trochu nezaujímajú....klamala už mnoho krát
,,Alex je mi ľúto'' zmĺkla ,,to s Hanou'' pokračovala no už skoro šepkala.
,,vieš čo ,choď do p-če nezaujímaš ma !čo si vôbec o sebe myslíš?! len tak si ma odchytíš v meste a začneš ma ľutovať .''keď som dokričala vybehlo mi pár sĺz, postavila som sa a otočila jej chrbtom ,keď som chcela začať prvým krokom odchádzať v tedy povedala len....
,,Alex,možno ťa nezaujímam,no niečo ťa zaujímať bude '', otocila som sa a vtedy to povedala tak jasne že sa mi to vrylo do pamäte tak ako malá násobilka...
,,viem kde je,viem kde je hana!''
