pán O'neill

🔥1🔥

Minule som vám rozprávala o nadprirodzených bytostiach, o upíroch a o mojom živote. Rada by som snívala ,že nemám žiadne starosti no tak to nieje. Takže je načase sa vrátiť do môjho života.

Ako každé ráno aj teraz som spravila rannú hygienu trochu sa aj namaľovala a prekryla makeupom všetky modriny na mojej tvári aby sa ma ľudia nezľakli.
Obliekla som sa do mojej prvej práci čo mám tak okolo 10:00 čo sa môžem aj vyspať. Prichystaná som vyšla z izby a utekala na zastávku aj bez pozdravu mame ,ktorá celá na mol ležala na gauči a spala. Keďže na auto nemám chodím autobusom no robí to tak veľa ľudí takže mi to nevadí síce keď ešte s nami žil otec mali sme sa veľmi dobre no keď odišiel proste to všetko nieako spadlo ako domček z karát. Nečakala som dlho na zastávke tak som nastúpila a zviezla sa až na zastávku neďaleko mojej práce.

Robím v cukrárstve predavačku ak by ste mali záujem to vedieť. Vystúpila som z autobusu keď zastavil na mne veľmi známej zastávke. Prešla som do malého cukrárstva na rohu kde pracujem. Pozdravila som sa Leile mojej najlepšej kamarátke ,ktorá tu tiež robila a išla som sa dozadu prezliecť. Prezlečená som prišla k Leile.

,, Môžeš ísť na prestávku ." povedala som jej z jemným úsmevom na perách.

,, Dobre teda držím palce ." keď to dopovedala už jej nebolo a ja som sa pustila do svojej práce. Stále tak okolo 11 chodí malý chlapec si kupovať šišky. Môže mat tak 6-7 rokov. Prišiel aj dnes presne o 11 tak ako som hovorila.

,, Dobrý deň ." pozdravil sa mi a usmial sa.

,, Ahoj tak čo si dáš šišky? " spýtala som sa ho a on iba prikývol a povedal potichu áno.

Dala som mu tri šišky do sáčku a podala mu ich on zaplatil a s úsmevom na tvári odišiel. Tento malý chlapček odíde stále s úsmevom na tvári.

Bola som tu ešte 4 hodiny a potom som sa znovu vymenila z Leilou. Išla som sa dozadu prezliecť a keď som už vyšla zastavila som sa ešte pri Leile.

,, Tak sa maj a potom keď skončíš zavolaj a môžme skočiť na kávu." povedala mi Leila a usmiala sa na mňa. Ona bola asi jediný človek ,ktorý vedel o mne všetko. Vedela o mojom otcovi, o mojej mame proste o celom mojom živote sme kamarátky asi od 6 rokov.

FLASHBACK

Plakala som na detskom ihrisku keď si zrazu ku mne prisadlo nieake dievčatko . Bolo pekné vyzerala ako barbie blond vlasy,modré oči, sťihla no v jej očiach som nevidela namyslenosť skôr naopak.

,, Ahoj prečo plačeš?" spýtala sa ma a usmiala sa na mňa.

Ja som nevedela či jej to mám povedať alebo nie no nakoniec som sa rozhodla jej všetko povedať. O tom ako mi zomrel otec aj o tom ako sa moja mama zmenila. Po tom ako som jej to všetko vyrozprávala ma objala. Popravde nečakala som to no bola som rada.

,, Neboj sa bude to vporiadku ja budem tvoja kamarátka a ak sa ti doma nebude páčiť môžeš prísť ku mne ." povedala mi priateľským hlasom a darovala mi úprimný úsmev.

,, Ďakujem ti." povedala som jej a silno som ju objala.

KONIEC FLASHBACKU

Viem je to akoby z nejakého filmu no pri tej spomienke som sa musela usmiať. Nikdy jej to nezabudnem niekedy som k ním chodila a jej mamka sa o mňa starala ako o vlastné dieťa a zato všetko im ďakujem.

,, Jasné. Zavolám ti. Maj sa ." povedala som jej a objala som ju.

Ešte som ani nestihla odísť a zavolal si ma šéf dúfam ,že sa nedeje nič vážne.

,, Deje sa niečo?"

,, Aurora je mi to ľúto no musím ťa prepustiť. Kvôli platom." povedal mi a mne v tej chvíli zastalo srdce.

,, Ale ja túto prácu potrebujem." pošepkala som do malej miestnosti a začala som plakať.

Toto nie. Nemôžem prísť o prácu. Z jedného nízkeho platu v kine to všetko neutiahnem. Ani nechcem vedieť ako bude reagovať mama tá ma asi rovno zabije. Čo len budem robiť. Šéf teda už bývali mi podal obálku a súcitne sa na mňa pozrel vedela som ,že to nemysli vážne on nieje taký dobrý ako sa tvári.

Odišla som to sklopenou hlavou. Čo si len teraz počnem. Započula som Leilin hlas za mnou tak som sa otočila a videla som ako beží za mňou. Zobrala ma do objatia a ja som jej to samozrejme veľmi rada opätovala.

,, Bude to dobré. Neboj sa nájdeš si prácu ." posepkala mi blízko môjho ucha a odtiahla sa odomňa.

,, Ale akú? " spýtala som sa jej a plakala som ďalej.

,, Pomôžem ti niečo nájsť len neplač ." povedala mi a súcitne sa na mňa pozrela ibaže Leila aj to tak myslela nie ako ten môj bývali šéf. V živote do toho cukrárstva už nevstúpim.

,, Prepáč už musím bežať. Zavolaj mi po práci ." povedala mi a usmiala sa na mňa. Úsmev som jej opätovala a prikývla.

Keď odišla tak som odišla aj ja do druhej práce a potom som išla domov  kde ma bude čakať peklo.
Po druhej práci som išla domov a prvé čo som urobila je ,že som sa vyzula. Cestou domov som sa už pripravovala na bitku takže som s tým ako tak vyrovananá ,že mi na tvári alebo niekde inde na teda bude zajtra svietiť nová modrina alebo modriny. Skôr si myslím ,že to nebude len jedna. Z toho pocitu sa mi stiahol žalúdok. No povedala som si ,že to musím zvládnuť.

Vošla som do obývačky kde bola mama a pozerala telku.

,, Mami? " spýtala som sa opatrne a podišla bližšie k nej keď sa na mňa pozrela. Prikývla na znak toho ,že mám pokračovať. Tak som sa teda z hlboka nadýchla a vydýchla.

,, Vyhodili ma z cukrárstva ." povedala som potichu no dostatočne nato aby to počula.

Keď to počula vyskočila na nohy a ihneď mi strelila jednu veľkú štipľavú facku po líci.

,, Ako je to možné ty malá hlupaňa ani prácu si nevieš udržať ??" z vreskotom po mne zjapala a ja som len čakala na další úder.

,, Kvôli platu. No nájdem si niečo iné ." rýchlo som dodala a mama sa na mňa vražebne pozrela.

,, To očakávam a teraz vypadni kým ťa nezmlátim do bezvedomia ." povedala mi a ja som rýchlo spravila to čo povedala.

Vošla som do svojej izby a skočila do postele. Začala som plakať do vankúša. Prečo nemôžem mať normálny život? Bože prečo? Celá uplakaná som sa snažila vymyslieť čo budem robiť ďalej a keď mi nič nenapadlo zaspala som.

Ahojteee nová časť!!🔥
Dúfam ,že sa Vám páči a ,že vás môj príbeh nenudí. Viem ,že je to niečo iné čo som doteraz písala no dúfam ,že sa to aspoň niekomu bude páči. 🔥🔥🔥🔥🔥🔥🔥🔥