pán O'neill

🔥9🔥

Brian vykopol tomu chlapovi zbraň a dal mu presne do nosa. Zobral ma rýchlo do náručia a ešte raz mu vrazil.

,, Pusť ma!!Nechcem mať s tebou nič spoločné." povedala som mu a začala som už aj plakať. Bolo toho na mňa veľa.

,, Neskôr sa o tom porozprávame hlavne sa upokoj a nasadni do auta." povedal mi a rýchlo sme prešli k autu kde sme aj nastúpili.

Šofér rýchlo naštartoval a už sme aj s tamadiaľ odchádzali. Celá som sa triasla bola som v šoku ani vám to neviem opísať bolo to jedným slovom povedané hrozné. Oddialila som sa čo najviac od Briana a dúfala som, že ma odvezie na hotel, a ja odídem domov a do jeho firmy sa nikdy nevrátim aj keď tie peniaze budú asi chýbať, no nebudem pracovať s niekým takýmto.

,, Počúvaj ma Aurora všetko ti vysvetlím len sa upokoj prosím." povedal mi, no mňa to vôbec nezaujímalo jediné čo ma zaujímalo bolo dostať sa od neho.

,, Nie ty počúvaj mňa. DÁVAM VÝPOVEĎ!!" povedala som mu a na konci som zvýšila hlas.

Brian pristúpil ku mne bližšie a pozeral sa na môj krk. Jeho oči sa zo sekundy na sekundu zmenili. Neboli to tie oči ako dva smaragdy. Už to bolo oči ako diabla, tmavé. Ustúpila som od neho.
Čo to je vlastne za psychopata?

,, Prepáč mi to, no už od chvíle kedy si prišla som to chcel urobiť." povedal mi a ja som bola zmätená, netušila som o čom rozpráva.

Naklonil sa ku mne teda ku môjmu krku, odhrnul mi vlasy a vtom okamihu som sa nevedela ani pohnúť. Nevedela som čo chce urobiť až kým mi neprešiel jazykom po krku. Čo to je za úchyla? To ma tu teraz akože znásilní alebo čo? Začala som po ňom búchať rukami a vzdiaľovať sa mu, avšak bol silnejší a pritiahol ma k sebe a boli sme od seba asi len 2 centimetre.
Chcela som kričať, no nemala som hlas.
Chcela som ho od seba odtlačiť, no nemala som silu.
Chcela som aby to nerobil, no on to urobil.
Neurobil to čo som si myslela, že urobí ale on sa mi zahryzol do krku. Nebolo to 2-krát príjemné a bolelo to tak som ho silno chytila za ramená. Nechápala som tomu.
No potom mi to došlo. Všetky tie knihy,filmy ktoré som pozerala o upíroch.
On je upír.
On je upír.
On je upír.
Prehrávala som si tieto 3 slová a nedokázala som tomu uveriť. Upíri neexistujú. Teda to som si doteraz  myslela. On zabil toho chlapca, ktorého zrazil. Keď vystúpil zabil ho nebol to iba hrozný sen bola to skutočnosť.

Začala som ho od seba z rukami odtláčať,búchať po ňom a konečne som aj našla hlas.

,, PRESTAŇ!!PROSÍM!!DOSŤ!!" kričala som najviac ako som mohla, no to nepomáhalo práve naopak jeho stisk zosilnel. Takže som musela vymyslieť niečo iné.

,, Prosím Brian nerob to. Začínala som ťa mať rada a týmto to zničíš. Prosím ak ma máš aspoň trošku rád prestaň." pomaly som mu zašepkala do ucha a dúfala, že toto pomôže. Jasné, že to nebola pravda. Už pred pár minútami ho nenávidím, no možno to zaberie.

Jeho stisk sa uvolnil a jeho tesáky z môjho krku zmizli. Pozrel sa na mňa a jeho oči už znovu mali tú smaragdovú farbu, ktorú som mala rada. Sklonil hlavu a ja som sa radšej snažila od neho dostať ďalej.

,, Prepáč mi to. Prepáč mi to všetko. Nemal som to robiť viem, no ak upíra popadne túžba len veľmi ťažko sa to dá ovládnuť. To čo si povedala myslela si to vážne? To, že si ma začínala mať rada, no teraz to už tak nieje však?" spýtal sa a pozrel sa na mňa. V jeho očiach bola ľútosť,sklamanie.

Nedokázala som nič povedať, pretože mal pravdu. Len som jemne prikývla na znak toho, že má pravdu a radšej som rýchlo odvrátila zrak.

,, Aurora?" spýtal sa jemne, no pritom čo som o ňom zistila to nevyznelo tak ako plánoval.

,, Hm?" potichu som povedala a čakala čo sa spýta.

,, Na hotely ti všetko vysvetlím dobre?Daj mi šancu." povedal a uprene na mňa hľadel.

On sa zbláznil mám s ním byť v jednej izbe a počúvať jeho klamstvá? Už teraz nevydržím s ním sedieť v jednom aute.

,, Odchádzam domov." povedala som a pozrela sa mu priamo do očí.

,, Prosím daj mi iba 5 minút viac nechcem. Potom môžeš ísť, len chcem aby si vedela celú pravdu." povedal mi a ja som len prikývla nech už je konečne ticho.

Vystúpili sme pred hotelom a vošli do vnútra. Brian sa pozeral iba na cestu a smeroval ku výťahu. Nasledovala som ho. Čím skôr to povie tým rýchlejšie odídem. Nastúpili sme do výťahu kde samozrejme prevládalo ticho až sme vystúpili a prešli k jeho izbe. Preferovala by som radšej väčší priestor od neho, no chcem čo najrýchlejšie od tadiaľ vypadnúť.

Ukázal rukou aby som si sadla na posteľ. Len som prekrútila očami a sadla si. Prechádzal sa z jednej strany na druhú a mňa to znervózňovalo.

,, Môžeš prejsť k veci prečo si ma sem zavolal a neposlal ma radšej domov?" spýtala som sa ho a ani som sa naňho nepozrela veď načo?

,, Daj mi chvíľku ja...nikomu som to ešte nepovedal teda nie všetko a ty chceš vedieť všetko však?" spýtal sa ma a prisadol si ku mne na posteľ. Mal ostať stáť.

,, Chcem vedieť úplne všetko." povedala som úplne vážne a pozrela som sa naňho. V jeho očiach som videla pár emócii ako strach, smútok, no tak isto aj hnev, ktorý som nečakala.

,, Začala to vtedy keď som mal 20." povedal mi a ja som len prikývla na znak toho nech pokračuje nebudem tu predsa do Vianoc.

,, Spoznal som dievča Gigi. Bola krásna,inteligentná,milá proste úžasná. Jeden deň prišiel jej stratený otec o rodom nepočula už od svojho narodenia. Nemal ma príliš v láske. Ibaže ja a Gigi sme sa ľúbili. Vedel som, že aj ona je upírka aj s jej otcom, no nevedel som čo za monštrum je jej otec. Rozbúril vojnu medzi jeho rodom a mojím. Neboli sme práve najslabší rok tak isto ako oni. Musel som ju nejako zachrániť, no keď nás napadli nebola pri mne. Bola na ceste domov a tam ju zabil. Ten špinavý hajzel zabil vlastnú krv. Bol jej bratranec.
Volal sa Mateo. Nevedel som sa s tým vyrovnať aj keď sme nakoniec bitku vyhrali.
Gigi-n otec netrúchlil za ňou nieako dlho alebo priveľmi nato, že bol jej otcom. Takého otca si nezaslúžila.
Otec mi povedal, že teraz nemôžem urobiť žiadnu hlúposť, mal pravdu. Nemohol som prísť a zabiť ho takto to proste nešlo aj keby som to najradšej chcel, no nemohol som. Pošpinil by som naše meno aj keď mi to bolo ukradnuté. Zavreli ma v mojej izbe a vedel som len výjsť von uloviť si jedlo. Samozrejme zvieracia krk sa nedá vyrovnať ľudskej a tak som napádal ľudí a vysal z nich krv. Stal som sa monštrom. Takto som žil asi 100 rokov. Možno aj viac celý čas som myslel na pomstu, no ku koncu som sa zamyslel. Ak ho aj zabijem pomstím sa mu Gigi mi to už nikdy nevráti. Tak som sa rozhodol preťahovať a žiť ako normálny človek. No keď sme odchádzali do cesty sa mi hodil chlapík z nožom, ktorý prerezal čelné sklo. Chcel ťa zabiť. Videl som ho už zdiaľky preto som pridal a keď som ho zrazil myslel som si, že bude mŕtvy, že to je človek no nebol. Bol to upír. Mateov brat. Zabil som ho predsa som ho nemohol nechať žiť aby ťa zabil. Vieš po smrti Gigi som si povedal, že sa už nikdy nezamilujem, no prišla si ty. Tým nehovorím, že ťa milujem alebo niečo také len, že som si na teba už zvykol a neviem si predstaviť, žeby si už u mňa nepracovala a nevídal by som ťa každý deň.
Tak to je asi všetko čo som ti chcel povedať. Ak odídeš pochopím to, no ak ostaneš budem rád." povedal veľmi dlhý monológ.

Koniec 9.časti😍😍😍🔥
Dúfam ako stále, že sa vám páči a budem veľmi rada za vaše komentáre. 💙💙💙💕
Píšte či má ostať alebo nie som zvedavá na vaše názory 😍😍🙈🌹