🔥13🔥

1K 42 2
                                    





Otvorila som oči na hroznú bolesť na mojích stehnách, no okamžite som ich aj zavrela po tom čo som si spomenula na včerajšok. Na druhý krát som otvorila oči iba preto, lebo sa mi niečo nezdalo. Pomaly som sa snažila posadiť a hneď som zbadala, že už niesom na matraci, ktorý je hrozne nepohodlný ale na vysokej pohodlnej posteli. Keď som sa tu popozerala zbadala som Dylana sedieť na stoličke po mojej pravici, ktorý sa aj zobudil keď som sa naňho pozrela. Pribehol ku mne a chytil ma za ruku.

,, Ako sa cítiš?" spýtal sa ma s obavami v hlase.

Bolo vidno, že sa o mňa naozaj zaujíma. No keď som uvidela jeho dobytú a nevyspatú tvár okamžite som ho opatrne chytila. Prstami som prechádzala po jeho zaschnutej krvy a modrinách. Pokrútila som hlavou. Toto nemôže byt pravda musím sa dozvedieť čo sa včera stalo.

,, Cítim sa lepšie, no ty...tvoja tvár je mi to tak ľúto." povedala som mu samozrejme som mu o mne zaklamala.

Nemôžem mu povedať, že sa cítim hrozne. Nechcem aby sa kvôli mne trápil. Po tvári sa mi spustili slzy keď som si spomenula na včerajšok, no neviem čo sa dialo potom keď som odpadla.

,, Včera som nemal len nejaké voľno išiel som za Brianom. Áno Brianom O'neillom sme dobrí kamaráti už dlho. Počul som, že si jeho zamestnankyňa a, že ťa má Brian rád a vieš o ňom, že je upír mal s mojím otcom nezhody, a ešte k tomu keď sa dozvedel, že ťa uniesol dohodli sme sa ako ťa stamať dostať. Prišli sme, no bolo už neskoro zabodol ti dýku do stehna a na druhom ťa porezal je mi to tak ľúto, že sme nestihli prísť skôr." povedal a popri tom mi zotrel slzy.

To čo povedal mi vyrazilo dych. Pozná Briana a spolu s ním ma zachránil. Riskovali svoje životy kvôli mne. Ani sa už nebudem pýtať ako to je s tým starcom hlavne, že už som v bezpečí.
Už o ňom nechcem ani počuť.

,, Ďakujem ti veľmi pekne. Som ti vďačná." povedala som mu a silno som ho objala. Samozrejme moje objatie opätoval.

,, Kde je Brian?" spýtala som sa ho potichu keď sme sa od seba odtiahli.

,, Bol tu celú noc nad ránom som mu povedal nech sa ide vyspať a, že mu zavolám keď sa zobudíš." povedal mi a mne v tej chvíli odľahlo.

,, Vlastne čo je s mojou mamou?" spýtala som sa ho, pretože som pár krát na ňu myslela a naozaj nechcem aby sa jej niečo stalo.

,, Je v poriadku, vlastne pokračuje vo svojou doterajšiom živote. Nemusíš sa o ňu báť." povedal a mne odľahlo, že je v poriadku, no ani sa ma nesnažila hľadať nič som jej totálne ukradnutá.

,, Ja sa nechcem vrátiť domov." povedala som smutne a sklonila som hlavu, pretože sa mi začínali do očí nahŕňať slzy. Dylan mi ju pomaly dvihol a usmial sa na mňa.

,, Môžeš ostať u mňa. Vlastne nie musíš ostať u mňa k tvojej matke by som ťa nepustil a nechcem počuť žiadne nie." povedala a celý čas sa na mňa usmieval. Úsmev som mu opätovala a poďakovala.

Chcela som sa postaviť, no nedalo sa to až príliš ma boleli nohy.

,, Prosím donesieš mi teplú vodu do vedra alebo do niečoho proste a uterák?" spýtala som sa ho a on prikývol a usmial sa na mňa.

pán O'neill Where stories live. Discover now