pán O'neill

🔥7🔥

,, Slečna Clark sú raňajky." z môjho spánku ma prerušil hlas dievčaťa teda asi slúžky/upratovačky neviem.

Posadila som sa na posteľ a pretrela si tvár rukami. Buď sa mi sníval čudný sen o tom, že sme s Brianom niekoho zrazili alebo to bola pravda. Neviem to rozlíšiť. No dúfam, že to bol iba sen a v skutočnosti sa nič také nestalo.

,, Ďakujem budem tam a pán O'neill tam už je?" spýtala som sa jej.

,, Už som mu to bola oznámiť povedal, že sa tam stretnete." povedala, ja som prikývla a odišla.

No je čas stať z postele, keďže pochybujem, že môj "drahý" šéf ma nezabije za meškanie.

Vstala som z postele a namierila si to rovno do kúpeľni ako je u mňa zvykom.
Môj odraz v zrkadle ma vystrašil. Moja mascara bola všade okolo mojich očí a niečo sa držalo ešte na mojich mihalniciach. Mala som dá sa povedať veľké kruhy pod očami a moje vlasy boli strapaté. No takto som si toto ráno nepredstavovala, teda ja som si ho vôbec nepredstavovala. Aspoň myslím. Rýchlo som si umyla zuby a vyčistila tvár dala jemný makeup, ktorý by prekrýval všetky nedostatky na mojej pleti. Vlasy som si rozčesala a nechala ich voľne padať na moje plecia.

Tento krát som si to nasmerovala ku šatníku. Nevedela som čo si mám obliecť, keďže Brian nič o dnešku nehovoril. Elegantné alebo normálne. Zvolila som normálne teda džínsy a obyčajné sivé tričko.

Prichystaná som opustila moju izbu samozrejme som si so sebou zobrala kartu od izby, aby som predišla vymknutiu sa. Keďže mi ešte nikto nepovedal kde sú raňajky tak som nevedela kam ísť našťastie sa pri mne zastavila jedna pani.

,, Slečna Clark?" spýtala sa ma a ja som iba prikývla.

,, Poďte za mňou." povedala mi a usmiala sa na mňa. Úsmev som jej opätovala a nasledovala som ju na raňajky s Brianom.

Vošli sme do asi reštaurácie kde sa konali raňajky a odviedla ma k stolu kde jedol Brian.

,, Ďakujem pekne." usmiala som sa na ňu a ona odišla.

Sadla som si za stôl kde sedel Brian a jemne som sa naňho usmiala. No on sa na mňa ani nepozrel už zas.

,, Dobré ráno pán O'neill." pozdravila som ho a konečne sa na mňa pozrel.

,, Pamätáš si niečo zo včerajšieho večera Aurora?" spýtal sa ma a úplne odignoroval to, že som sa mu pozdravila.

Čo mu mám nato povedať? Naco naráža? Pamätám si ten obchod, ktorý uzavrel s Jacobom aspoň myslím, že sa tak volal a potom ja neviem som nejaká zmätená.

,, Konkrétnejšie?" spýtala som sa ho a stále medzi nami viedla očný kontakt. Predsa chcem vedieť načo naráža.

,, Cestu domov." povedal a ja som len pokrútila hlavou.

,, Ako sme sa vlastne dostali domov?" spýtala som sa ho. Pretože som si na cestu domov naozaj nespomínala.

,, Zaspala si tak som ťa odniesol do tvojej izby." povedal mi a ja som len prikývla.

Ďalej som sa už nič nepýtala spýtam sa ho to neskôr, pretože si myslím, že by mi aj tak nič nepovedal teda možno povedal ale ktovie či by to bola pravda. Radšej som začala jesť lievance, ktoré som mala na raňajky.