Tento príbeh je o mladej Aurore ,ktorá stratí prácu a bude si musieť nájsť novú.
Na tom by ani nebolo nič čudné, no kto bude jej nový šéf ? Ako bude reagovať na jeho temné tajomnstvo?
Začni čítať a uži si ho 🔥
Celá natešená z dnešnej cesty do Dubaja som ráno po mojom "nádhernom" budíku vyskočila z postele. Studená zem ma pošteklila na nohách, tak som si rýchlo obula papučky. Namierila som si to do kúpeľne a tam som si urobila svoju rannú hygienu ako každý deň.
Makeup som si nedala žiaden keďže moja pleť musím povedať, vyzerala dobre aj bez makeupu. To sa stalo asi prvý krát čo som povedala, že mám dobrú pleť, no to bude asi preto lebo to po prvý krát je pravda. Teda aspoň z mojej strany. Upravila som si vlasy hore do drdolu, keďže to bude dlhá cesta neviem presne ako dlhá no za 2 hodinky to určite nebude.
Konečne som vyšla z kúpeľne po dlhých pokusoch urobiť drdol čo najlepšie a aj tak s ním niesom spokojná. No už som si povedala, že je na čase sa ísť obliecť. Postavila som sa pred skriňu a teraz mi to došlo.
Netuším čo si mám obliecť viem to riešim každé ráno no teraz. Neviem či to má byť elegantné,formálne alebo či môžem ísť iba v šatách. No, keďže je teplo už aj tu, tak v Dubaji bude ešte teplejšie. To keď už hovorím, že aj v Londýne je teplo je to čo povedať keďže tuna je počasie väčšinou zamračené a prší, no nájdu sa aj dni kedy je naozaj pekne ako ten dnešný.
Obliekla som si:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Neviem či je to vhodné, no je to jediné čo som ako také našla. Tie šaty mi kúpila Leila na narodeniny. Oblečená som si dala ešte voňavku. Do kabelky/batoha som hodila malý parfém, aby mi to prešlo cez kontrolu a dala som tam ešte kľúče,peňaženku, ktorá bola veľmi dôležitá. Keďže tam mám všetky doklady a aj nieaké peniaze. Aby som nevyzerala ako taký chudák.
Zišla som pomaly s kufrom a kabelkou dole na chodbu. Obula som si tenisky pozrela som sa na hodinky a rýchlo vyšla z domu ešte s rýchlym pozdravom mojej mame, ktorá ani nevnímala.
S pánom O'neillom sa mám stretnúť pred letiskom, takže som rýchlo išla na autobus, aby som všetko stihla. Keď som dorazila na určené miesto nášho stretnutia, hneď som ho zbadala. Mal na sebe oblek ako vždy a musím povedať pristane mu.
Jemne som sa naňho usmiala a pomaly kráčala k nemu.
,, Dobré ráno Aurora." pozdravil ma a povedal nech idem za ním.
,, Dobré ráno pán O'neill ako si želáte." povedala som mu a kráčala som za ním.
Prechádzali sme letisko až sme dorazili na plochu kde pristávajú a vzlietajú lietadlá. Nechápavo som sa pozrela na pána O'neilla. Veď nemali by sme čakať na lietadlo ešte 2 hodiny ako mi to Leila rozprávala? On sa len pozrel na menšie lietadlo pred nami a kráčal k nemu. Súkromné lietadlo? Ach veď čo mi to nenapadlo. Je to predsa pán O'neill.
