pán O'neill

🔥16🔥 ,,Si moja sestra."

Pevne som sa chytila toho človeka a pomaly dvihla hlavu, aby som mohla vidieť kto to je. Neverila som vlastním očiam a mala som pocit, ako keby sa mi toto všetko iba snívalo. Oviala ma známa vôňa človeka, ktorý mi chýbal, o ktorého som sa bála. Jeho smaragdového oči pozerali do tých mojích modrých. Ten strach,nádej,radosť v jeho očiach som mohla vidieť po dlhšiom čase. Ani neviete čo by som za toto dala.

Pozerať sa do jeho smragdových očí, ktoré práve teraz boli celé iba pre mňa, ktorých pozornosť som ukradla ja. Venoval mi úsmev a v jeho očiach som teraz zahliadla radosť, keď si ma pozorne preskúmal.

,, Si vporiadku? Nič ti nieje?" spýtal sa ma a opatrne ma pohladil po líci.

,, Brian?! Ty žiješ." mierne som zakričala a hodila sa mu okolo krku. Započula som jeho smiech a pousmiala sa nad ním.

,, Poď musíme ísť Dylan sa k nám pridá neskôr." povedal a chytil ma za ruku.

Prikývla som a utekali sme ďalej. Za pár minút sme boli na druhej strane a tam stála loď. Okamžite sme sa tam rozbehli a nastúpili na loď. Brian už naštartoval a ako na zavolanie na loď vstúpil Dylan. Vtom istom okamihu sa loď pohla a ja som utekala za Dylanom.

,, Žiješ?" spýtala som sa ho a celého som si ho prezerala. Bol trochu dobytí.

,, Áno, no ty? Si vporiadku?" spýtal sa ma a tiež si ma celú prezrel.

,, Áno ja bála som sa o vás, inak vieš o tom, že Brian žije? Chápeš on žije." povedala som s iskričkami v očiach.

,, Áno viem to, spolu sme toto naplánovali, aby sme ťa ochránili." povedal mi a usmial sa.

,, Musíte mi povedať všetko. VŠETKO o vás. Kto vlastne ste? A kto vás chce zabiť? Prečo? Je tu toľko nezodpovedaných otázok a ja som z toho celého zmätená." povedala dom mu a chytila sa za hlavu.

,, Myslím, že bude lepšie ak ti to všetko povie Brian. Takže ak prídeme do Californie všetko ti vysvetlí." povedal a sadol si na gauč,ktorý tu bol.

Prikývla som a prisadla som si k nemu. Oprela som si hlavu o neho a ťažko si povzdychla. Dylan si to všimol a objal ma.

,, Ak chceš môžem ti zatiaľ povedať o mne kým tam dorazíme." povedal a ja som okamžite zodvihla hlavu a moje oči si našli tie jeho. Prikývla som a čakala kým začne.

,, Tak ako začať. Volám sa Dylan James Payne. Som upír, no som napoly upír. Možno si hovoríš, ako je to možné tak ti to teda vysvetlím. Môj otec je upír a moja mama je čarodejnica. Doteraz nechápem a tak isto ani môj otec ako je možné, že som z nich dvoch vznikol ja. Keďže upíry nemôžu mat deti. Môj otec je premenený upír, takže nie je pôvodný. To znamená, že chce mať silu nad pôvodným upírom. Chce ho zabiť, pretože to je jediný pôvodný upír, ktorý zostal. Mňa dokážeš zabiť kolíkom do srdca, tak isto ako aj môjho otca, no pôvodného upíra nezabiješ len tak ľahko. Môžeš ho zabiť len kolíkom do srdca z bieleho duba, ktorý vyrezal práve jeho nepriateľ a dodnes ho nevie nik nájsť. Samozrejme môže kolík vyrobiť aj sám ale povedzme si pravdu. Prečo by to robil? Ostaných premenených upírov môžeš zabiť aj odtrhnutím hlavy. No je tu ešte jedna vec, ktorú by si mala vedieť. Ty...no-o ako to povedať. Si moja sestra." povedal mi svoj dlhý monológ a pri poslednej vetu som už skoro zabudla dýchať.

Ja som jeho sestra? Ako je to možné? Prečo mi to nepovedal už na začiatku? Poznám vlastne pôvodného upíra? Kto to je? Mám ešte toľko veľa otázok, na ktoré nemám odpoveď, no dúfam, že ju čoskoro dostanem.

,, Ako...to je možné?" spýtala som sa ho a snažila som sa, aby ma môj hlas nezradil.

,, Teda nevlastná. Máme rovnakého otca. Mala by si byť na pól upír, už aj si len treba urobiť poslednú vec." povedal mi a kusol si do zápästia.