pán O'neill

🔥2🔥

Zobudila som sa so strašnou bolesťou na líci a potom som si spomenula na včerajšok. Slzy sa mi nahrnuli do očí a ja som ich nemohla niako zastaviť.

Viem ,že ma mama bije a som už nato zvyknutá no nikdy som nestratila prácu. Vzlykla som. Čo budem teraz robiť bez práce. Áno mám ešte jednu no tam zarábam málo a nezaplatila by som nám všetko iba z toho platu. Musím si okamžite niečo nájsť. Vyskočila som sa na nohy a hneď zapla mobil a notebook.

Hľadala som nieaku prácu a bolo mi jedno akú hlavne nech nejakú mám. Narazila som na pár vecí ako napríklad upratovačka v nemocnici, predavačka kvetov,čašníčka a všetko bolo v mojom meste. Pousmiala som sa sama pre seba a rozhodla som sa dnes na tie miesta uchádzať.

Rýchlo som prešla do kúpeľne a spravila si rannú hygienu + makeup. Potom som hľadala niečo na seba no nič som nenašla.

,,Musím hľadať ďalej." povedala som si a tak som aj urobila.

Hľadala som znova a našla som biele rifle,sivé tielko a károvanú košeľu. Obliekla som si to a do malej kabelky som hodila mobil,peňaženku aj keď v nej nemám veľa peňazí a zišla dole.
Obula som si tenisky a zobrala kľúče z botniku.

Vyšla som z bytu a zamkla som ho. Išla som na miesto ,ktoré bolo na mojom zozname prvé čo bolo upratovačka v nemocnici. Neuveríte.
Nezobrali ma!!
Ani veľa ľudí sa neuchádzalo nato miesto no mňa nezobrali. Keď som vyšla z nemocnice kopla som do múriku vedľa mňa.

,, Dokelu !" povedala som mierne nahlas.

Nádych. Výdych. Ďalšie miesto je kvetinárstvo. Bolo to blízko pri nemocnici takže som išla pešo.
Prosím prosím nech toto výjde. V duchu som sa modlila a keď som už bola pred kvetinárstvom zastavila som.
Neviem možno som mala strach ,že ma ani tu nezoberú no musím to risknúť. Vošla som do kvetinárstva a milo sa usmiala.

Nezobrali ma!!
Vyšla som a rozhodla sa ísť už trochu aj s nervami do tej kaviarne. Musela som cestovať autobusom. Keď som vystúpila a našla konečne tu kaviareň nemala som slov. Bola luxusná a bola aj v luxusnej časti mesta kde žijú len bohatý ľudia. Zaklipala som mihalnicami no stále tam bola. Tak tu ma asi už ťažko zoberú. Vošla som do tej kaviarne a znovu sa milo usmiala.

Podišla som k baru kde stála vysoká blondína z plastikami aj mi prišlo smiešne no musela som to vydržať.

,, Prepáčte no mala by som záujem o miesto čašníčky ." povedala som jej a usmiala sa na ňu.

Ona si ma len premerala od spodu po vrch a zaškerila sa. Potom mi ukázala ,že mám ísť niekde do zadu a ja som len prikývla a poďakovala. Čo to ako malo znamenať? Prečo sa na mňa tak pozerala? Keď som došla nato miesto bolo tam veľa ľudí dalo by sa povedať ,že tri krát viac ako v tej nemocnici a kvetinárstve. Tak teda som sa postavila nejako do rady ,ktorá tam už bola utvorená a dúfala som naozaj dom veľmi dúfala ,že mu tuna príjmu. Popri tom ako som stála v rade zazvonil mi mobil.

Leila 💖

Áno?

Ahoj Aurora tak našla som ti asi niečo.

Čože? To vážne?

Asi áno zajtra by si mala ísť na pohovor.

Si poklad. Ja som už dnes bola v nemocnici,kvetinárstve a teraz stojím v neakej kaviarni.

Och moja. Tak ak ťa tam neprijmú príď ku mne.